BRATISLAVA. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal po nástupe do úradu našiel nedorobený rozpočet s deficitom 22 miliónov eur, musel ho prerobiť tak, aby deficit znížil na nulu. Týmto tvrdením reagovala hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová na dnešné vyjadrenia poslancov z mestského Klubu pre Bratislavu, ktorí označili predkladaný rozpočet na rok 2015 za nezrozumiteľný, plný chýb a nejasností.
"Rozpočet, ktorý poslancom predložil (primátor, pozn. red.), tak ani podľa neho nie je ideálny, ale je vyrovnaný a vytvára predpoklad pre efektívne využívanie peňazí v nasledujúcich rokoch," reagovala ďalej Skokanová. Bratislavskí mestskí poslanci by mali o návrhu rozpočtu hlasovať 26. marca na zasadnutí zastupiteľstva, no Klub pre Bratislavu už dnes avizuje, že nepodporí ani jeho zaradenie na rokovanie.
Bez rozpočtu
Bratislava už tretí mesiac funguje bez schváleného rozpočtu, je teda v rozpočtovom provizóriu. Zmeniť sa to malo vo štvrtok 26. marca, keď primátor Nesrovnal predkladá poslancom navrhovaný rozpočet na tento rok.
K diskutovanému návrhu však mestská rada neprijala uznesenie, o zaradení rozpočtu do programu zastupiteľstva tak rozhodnú až bratislavskí mestskí poslanci priamo na rokovaní zastupiteľstva. Primátor Bratislavy verí, že aj poslancom ide o to, aby sa mesto pohlo dopredu. Hovorí, že rozpočtové provizórium mestu škodí. "Provizórium bráni v čerpaní eurofondov, rozdelení grantov či realizácii rozvojových projektov," vysvetľuje Skokanová a dodáva, že primátor verí v konštruktívne a vecné rokovanie i hlasovanie o rozpočte.
Kritika
Navrhovaný rozpočet na rok 2015 dnes kritizovali poslanci mestského Klubu pre Bratislavu. Problémom rozpočtu je podľa predsedu mestského klubu Martina Borguľu výrazné škrtanie výdavkov na dopravu či mestský kamerový systém. Drastické škrty vraj primátor pripravuje pre Dopravný podnik Bratislava (DPB), ktorému chce dať o 3,4 milióna eur menej. Borguľa síce priznáva, že v rozpočte je pre podnik navrhovaných o 5,5 milióna eur viac ako vlani, no zároveň podnik musí tento rok zaplatiť takmer 9 miliónov eur ako spoluúčasť pri čerpaní eurofondov na nákup nových vozidiel pre DPB.
Podľa Borguľu by sa takéto škrty mohli odraziť v znížení najazdených kilometrov alebo vo zvýšení cestovného. Hlavné mesto tento rok plánuje dať podľa poslankyne Ľudmily Farkašovskej z Klubu pre Bratislavu výrazne menej peňazí aj na kamerový systém. Pripomenula, že na rozvoj kamerového systému je tento rok v rozpočte len 4 400 eur oproti minuloročným 190-tisícom eur.
Suma 4 400 eur pritom nie je od mesta, je to príspevok od Rady vlády pre prevenciu kriminality. V rozpočte mesto navrhuje 60-tisíc eur na kamery, no peniaze sú podľa Farkašovskej len na údržbu a opravy starých kamier. Poslankyňa preto plánuje do rozpočtu na kamery navrhnúť 300-tisíc eur.
Nedostatky
Poslanci z Klubu pre Bratislavu poukázali aj na ďalšie nedostatky rozpočtu. Nepozdáva sa im znižovanie výdavkov napríklad na zeleň, cyklotrasy či kultúru. Nerieši vraj problematiku mestskej polície ani nájomných bytov pre ľudí z reštituovaných domov. Mesto vraj nezapracovalo ani poslanecké priority.
Borguľovi sa nepozdáva ani spôsob, ako primátor navrhuje peniaze do rozpočtu získať. Urobiť tak vraj chce z predaja majetku, na ktorom naplánoval zarobiť tento rok päť miliónov eur. Borguľovi sa takáto suma nezdá veľmi reálna, hovorí, že úspešnosť obchodných verejných súťaží mesta bola v minulosti nižšia ako päť percent. Okrem iného chce vraj predávať napríklad objekt na Bazovej ulici, ktorý však nemá súhlas starostu Ružinova Dušana Pekára. Nereálne je podľa Borguľu aj očakávanie, že mestské časti budú predávať svoj majetok v takej výške, aby mesto z toho získalo 800-tisíc eur. "Ak mestská časť niečo predá, tak zhruba polovica patrí mestskej časti a druhá mestu.
Už po minulé roky bola tá suma nižšia a trend je stále klesajúci, takže suma 800-tisíc eur je nereálna," skonštatoval Borguľa. Podobne to vidí aj pri predpokladaných dividendách z mestských podnikov. V tejto kapitole si vraj primátor naplánoval zisk 3,7 milióna eur, z toho tri milióny majú byť zo spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO). Podľa Borguľu by však mesto nemalo mať z odvozu odpadu zisk.
"My máme vyberať od ľudí toľko peňazí, aby sme vedeli vyseparovať, vyzbierať a zlikvidovať odpad, nemáme na tom robiť zisk," povedal. No ako dodal, ak aj nejaký zisk je, mesto by ho malo odložiť na neskoršiu rekonštrukciu spaľovne. Ďalších 500-tisíc by chcelo mesto získať z mestského podniku KSP a 200-tisíc naplánovalo dostať z Incheby. "V Inchebe sme minoritný akcionár, ak vlastník povie, že sa nebudú vyplácať zisky, tak sa nebudú," pochybuje Borguľa.
Podľa Borguľu súčasné vedenie mesta malo pri príprave rozpočtu viac peňazí ako vlani bývalý primátor. "Berie 10 miliónov úver, má o štyri milióny eur nižšiu splátku istiny, na dani z príjmu fyzických osôb má o 12,4 milióna eur viac a na dividendách od podnikov žiada o 1,7 milióna eur viac. Len na týchto štyroch položkách má 28 miliónov eur," počíta Borguľa a dodáva, že mesto chce aj napriek tomu na výdavkoch drasticky škrtať. Problém poslanec vidí aj v tom, že nemali dosť času na preštudovanie rozpočtu.
"Rozpočet predložil v posledný februárový piatok, potom boli jarné prázdniny, a potom už nasledovala finančná komisia a mestská rada," hovorí poslanec. Primátor podľa neho mohol s poslancami o rozpočte diskutovať už od nástupu do funkcie, nemusel pritom predkladať hotový dokument, stačilo vraj hovoriť o prioritách, číslach či možných rizikách. Rozpočet neprešiel ani cez finančnú komisiu, ktorá k nemu zasadala trikrát. "Bude lepšie, ak sa rozpočet prerokovávať teraz nebude, dva týždne sa na ňom bude intenzívne pracovať. Chceme s primátorom spolupracovať a pomôcť pri tvorbe rozpočtu, následne ho vyvesiť a na ďalšom zastupiteľstve sa dostať k jeho schvaľovaniu," uzavrel Borguľa.
