BRATISLAVA. Berie peniaze dopravnému podniku, drasticky škrtá výdavky na kamerový systém, na chod magistrátu dáva, naopak, o 400.000 eur viac a počíta s takým predajom mestského majetku, aký nie je reálny. Aj takto dnes na tlačovej konferencii okomentoval návrh rozpočtu Bratislavy na tento rok predseda poslaneckého Klubu pre Bratislavu Martin Borguľa (Smer-SD).
Zastupiteľstvo by o rozpočte malo rokovať vo štvrtok 26. marca, klub však už dnes avizuje, že jeho zaradenie do programu nepodporí.
"Primátorovi trvalo tri mesiace, kým nám rozpočet predložil a predložil ho bez toho, aby tomu predchádzala akákoľvek diskusia s poslancami," vyčíta primátorovi Borguľa. Poslanci totiž podľa jeho slov dostali návrh rozpočtu v piatok pred jarnými prázdninami a po nich mali už len tri dni na pripomienkovanie. Finančná komisia tak dodnes po viacerých rokovaniach rozpočet neschválila a ani mestská rada k nemu neprijala uznesenie. Absentujú v ňom tiež podľa klubu poslanecké priority.
Borguľa podotýka, že primátor Ivo Nesrovnal mohol tento rok vytvárať rozpočet s asi 28 miliónmi navyše, než malo mesto vlani. Napriek tom však podľa neho vo výdavkoch "drasticky" škrtá.
Doprava
O peniaze tak napríklad má prísť Dopravný podnik Bratislava. "Primátor opakuje, že im dáva o 5,5 milióna eur viac, čo je pravda, len už nehovorí, že dopravný podnik je zaviazaný zaplatiť tento rok skoro deväť miliónov eur ako päťpercentnú spoluúčasť na nové dopravné prostriedky. Výsledok je teda mínus 3,4 milióna eur," vyčíslil Borguľa. Podľa neho tak buď budú musieť znižovať v podniku platy, alebo znižovať vozokilometre alebo zvyšovať cestovné.
Primátor má tiež naplánované, že predá mestský majetok za päť miliónov eur, čo je podľa klubu nereálne. "Úspešnosť obchodných verejných súťaží je menšia ako päť percent. A máme marec a dosiaľ žiadnu realizovanú obchodnú verejnú súťaž," podotýka Borguľa. Predať chce primátor podľa neho napríklad areál na Bazovej ulici po bývalých technických službách za 2,8 milióna eur, proti čomu dal už štyrikrát nesúhlasné stanovisko starosta Ružinova. "Neviem si predstaviť, že by sa našlo toľko poslancov, aby predaj odsúhlasilo," podotkol šéf klubu.
Nesrovnal nedávno novinárom tvrdil, že chce šetriť na chode magistrátu. Borguľa však poukazuje na to, že tam šéf mesta zvyšuje výdavky o 400.000 eur a zvyšuje aj výdavky na poslancov a primátora. Ešte nedávno však Nesrovnal vyzýval poslancov, aby sa vzdali svojich odmien, resp. aby si ich redukovali, čo neskôr označil za omyl. Sám má tiež zvýšený plat z minimálneho vo výške 2950 eur na 4503 eur.
Primátor tiež podľa Borguľu ráta s dividendami z mestských podnikov vo výške 3,7 milióna eur, čo je podľa neho ďalšia riziková položka. "Tri milióny eur ráta z podniku OLO, no odtiaľ zisk v podstate ťahať vôbec nemôžeme. Lebo my máme vyberať od ľudí toľko peňazí, aby sme vedeli vyseparovať, vyzbierať a zlikvidovať odpad a nemáme na tom robiť zisky," podotýka šéf klubu. Z mestského podniku KSP primátor zase počíta s pol miliónom eur, čo podľa klubu nie je reálne. Podnik vraj nedosahuje zisk ani 100.000 eur. "Navýšenia príjmov má primátor v iných položkách, no tam ich nevyužíva," dodal Borguľa.
Škrtanie
Mesto tiež škrtá napríklad na kamerový systém. Zatiaľ čo vlani do tejto oblasti išlo v kapitálových výdavkoch 190.000 eur, tento rok je tam suma 4400 eur. "To ale nedáva ani mesto, mesto dáva nulu. Sumu už mestskej polícii na rozvoj kamerového systému dala Rada vlády pre prevenciu kriminality. Komisia pre ochranu verejného poriadku navrhovala sumu navýšiť na 300.000 eur," podotkla poslankyňa Ľudmila Farkašovská z Klubu pre Bratislavu. Zdôrazňuje, že kamery treba, keďže budúci rok Slovensko predsedá Rade EÚ. Menej ide podľa klubu tiež na zeleň, cyklotrasy, šport, kultúru, cestovný ruch, parkovanie či územné plány a nerieši sa problematika mestskej polície ani bytov pre reštituentov.
Poslanci klubu rozpočtu vyčítajú nielen zlé prerozdelenie peňazí, ale aj jeho nezrozumiteľnosť. Podľa Farkašovskej najmä textová časť rozpočtu nepovie nikomu nič. "Nevyzná sa v ňom nielen laik, ale aj odborník. Z rozpočtu sa dozvedáme iba čísla, no komentár k nim je takmer nulový, takmer chýba," zdôrazňuje. "Asi ide o to, aby sme tomu nerozumeli," myslí si.
"Radšej ostať v rozpočtovom provizóriu dlhšie, ako prijať takýto zlý, rizikový a chybný rozpočet," uviedol Borguľa. Poslanci preto chcú ďalej o rozpočte diskutovať.
