BRATISLAVA. V roku 1936 sa zdalo, že sen o bratislavskom planetáriu je takmer splnený. Snom však zostáva aj po takmer 80 rokoch.
Štefánikova astronomická spoločnosť slovenská v roku 1936 predviedla trojrozmerný model nového planetária a vyhlásila naň zbierku s dobrým ohlasom. Výstavbu prekazila vojna. Nevyšli ani plány z rokov 1958 a 1989.
Ďalší pokus vlani začalo občianske združenie Slovenské planetáriá. ,,Máme pripravený kompletný projektový zámer, študenti architektúry dokonca navrhujú vyhotovenie. Naším hlavným partnerom je ministerstvo školstva a momentálne sa snažíme, aby bol projekt hradený z ďalšieho kola eurofondov,“ povedal zástupca združenia Juraj Kubica.
Za najlepšiu možnosť považuje vybudovať planetárium v Mlynskej doline, kde vzniká vedecké mestečko. Náklady by mali byť len pri jeho výstavbe. Prevádzkou, aj komerčnou, by si na seba planetárium malo zarobiť.
Problém je podľa Kubicu celoslovenský. ,,Nemáme porovnateľné zariadenia ako napríklad v Brne, Liberci, Ostrave či vo Viedni. Digitálne planetárium síce otvorili uplynulý týždeň v Hurbanove, no budova, v ktorej je umiestnené, nie je ideálna.“
Riaditeľ Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove Marián Vidovenec hovorí, že vďaka digitálnemu planetáriu, ktoré nahradilo predchádzajúce zariadenie z roku 1983, môžu okrem hviezd zobrazovať aj iné dynamické prvky ako napríklad prelety galaxiou.
Bratislava by si dôstojné planetárium zaslúžila, hovorí Vidovenec. „Treba sa vyvarovať príkladov, ktoré činnosť planetária pre komerčné účely postupne utlmujú. A inšpirovať sa dobrými, ako je ten v Brne či vo Varšave.“
Ministerstvo školstva zámer podporuje, povedala hovorkyňa Beáta Dupaľová-Ksenzsighová. „Reálnu možnosť podporiť projekt v budúcnosti vidíme.“ Podmienkou je podľa nej, aby dostal podporu z eurofondov.
