BRATISLAVA. Bratislavská radnica plánuje aj tento rok v letnej sezóne otvoriť mestské hradby pre verejnosť. Ako však život na nich bude vyzerať zatiaľ jasné nie je. Vlani bol pri znovuotvorení hradieb spolu s bývalým vedením mesta aj Bratislavský okrášľovací spolok (BOS). Nové vedenie radnice so spolkom však zrejme už nepočíta, zmluvu, ktorá koncom minulého roka vypršala, totiž nepredĺžili.
Hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová hovorí, že o konkrétnom fungovaní hradieb sa zatiaľ rokuje. "Chceme, aby bol zachovaný historický charakter hradieb a tomu prispôsobiť aj aktivity pre návštevníkov. Budeme o tom informovať," uviedla pre agentúru SITA Skokanová.
Vlani v lete otvorili
Bratislavské mestské hradby mesto po dlhých rokoch sprístupnilo vlani v lete. Otvorená bola časť od Dómu sv. Martina po vstup do podhradia vrátane pešej lávky nad Staromestskou ulicou. Pri otváraní hradieb vtedajšiemu vedeniu mesta pomáhal aj Bratislavský okrášľovací spolok, na hradbách pripravil množstvo akcií, ktoré sa niesli v historickom duchu. Spolku však koncom roka vypršala zmluva s mestom.
Ako vysvetlil výkonný riaditeľ BOS Maroš Mačuha, zmluvu Generálny investor Bratislavy, ktorý hradby spravuje, nepredĺžil. Podľa Mačuhu mestská organizácia zmluvu nepredĺžila, lebo vraj hľadajú nové možnosti. Vypršanie zmluvy potvrdila aj hovorkyňa mesta Skokanová. Ako dodala, hradby už boli skontrolovať a do otvorenia sezóny tam treba opraviť nedostatky, aby boli hradby pre ľudí bezpečné. Radnica vraj na to v mestskom rozpočte vyčlení peniaze. Koľko mesto na opravu hradieb dá, zatiaľ Skokanová nespomenula. Bratislava totiž stále nemá schválený rozpočet, mestské zastupiteľstvo o tom bude rokovať na zasadnutí koncom tohto mesiaca.
"Vedenie hlavného mesta na čele s primátorom Ivom Nesrovnalom chce, aby boli hradby prístupné pre verejnosť. Je to priestor, ktorý podporuje aktívne trávenie voľného času a zároveň má výrazný historický charakter," uviedla Skokanová s tým, že hradby by mohli sprístupniť od júna do septembra.
Nepredĺženie zmluvy
Bratislavský okrášľovací spolok je z nepredĺženia zmluvy sklamaný. Podľa Mačuhu počítali, že v zmluve budú pokračovať. Spolok totiž na hradbách pravidelne organizoval rôzne podujatia, napríklad Stredovek na hradbách. Vlani spolu s mestom časť hradieb sprístupnili verejnosti. Počas celého leta tu stál napríklad historický stánok s animátormi v dobovom oblečení, nechýbala výstava historických zbraní či ukážky stredovekých bojov, hudby, tanca i remesiel. Mačuha hovorí, že zmluva s mestom im umožňovala na hradbách robiť akcie, no mali vraj len povinnosti a žiadne výhody. V novom roku však všetky stánky z hradieb zmizli, Bratislavský okrášľovací spolok ich musel odpratať.
Pri otázke, či by svoje podujatia po prípadnej dohode s mestom na hradby opäť vrátili, je Mačuha opatrný. Hovorí, že stánky bude na opevnenie ťažké opäť dostať, už ich to totiž stálo dosť peňazí. Zvažovali by to len v prípade, že by do toho investovalo peniaze aj mesto. Ako však dodal, spolu s hlavnou architektkou mesta chcú pracovať na koncepčnom riešení mestských hradieb aj s ich napojením na podhradie a Bratislavský hrad.
Mestské hradby pre ich zlý technický stav zavreli v roku 2011, stredoveké opevnenie postupne chátralo. Hradby začali aktívne obnovovať v lete 2013. Do upratovania sa pustili dobrovoľníci, ktorí priestor vyčistili od odpadkov i náletových drevín. Odborníci na výškové práce zase odstránili nebezpečné zhnité dosky z pešej vyhliadky. Prvé verejné podujatie po 12 rokoch sa na mestských hradbách konalo v októbri 2013. Ľudí vtedy na mestské hradby prilákala akcia Stredovek na hradbách. Bývalé vedenie mesta stredoveké hradby chcelo postupne opravovať, odhadovali, že opravy by stáli približne 800-tisíc eur.
Mestské hradby vznikali v stredovekej Bratislave v 13. a 14. storočí, keď Bratislava získala mestské privilégia. Koncom 14. storočia do mesta viedli tri brány – Michalská, Vydrická a Laurinská, neskôr k nim pribudla aj Rybná brána. Po invázii husitov na príkaz Žigmunda Luxemburského brány opevnili násypmi. V novoveku však hradby pomaly strácali svoj význam, veľká časť z nich bola zbúraná alebo zastavaná, priekopy zasypané a mesto zjednotené s predmestiami.
