FOTO – ARCHÍV
ŠK Exposervice Ružinov.
Do Bratislavy prišiel ako 15-ročný z Trenčína. V tom čase sa venoval futbalu. „Po príchode do hlavného mesta som hľadal možnosti športového vyžitia. Všetci rovesníci v mojom blízkom okolí hrávali hokejbal, čo bolo pre mňa niečím novým a tak som to skúsil. Ako šestnásťročný som dostal príležitosť hrať za mužov.“ Na otázku, či sa Peter cíti viac Trenčanom alebo Bratislavčanom, odpovedal diplomaticky: „Ani som nad tým neuvažoval. Vždy si rád v hokeji pozriem, ako hral Slovan a zaujímajú ma, samozrejme, aj výsledky trenčianskej Dukly.“
Trest ho mrzí dodnes
Peter celých pätnásť rokov hráva za jeden klub – od názvu ASA Sibírska až po dnešný ŠK Exposervice Ružinov. „Počas celého obdobia, ktoré som strávil v tomto klube, som mal šťastie na spoluhráčov. Nepamätám si, kedy sme hrali v lige či na turnaji o nižšiu métu než vo finále. V začiatkoch som mal pri sebe kvalitných spoluhráčov, od ktorých som získal množstvo skúseností. Tie dodnes úročím a pomáhajú mi najmä v náročných zápasoch,“ prezradil Figura.
Jeho strelecká potencia, no hlavne dôležité zlomové góly sú pre klub či reprezentáciu nenahraditeľné. „Neviem, ako to robím. Je to určitá danosť a veľa mi pomáhajú aj spoluhráči. Strieľať góly je príjemný pocit, no brankári ma nemajú veľmi radi.“
K hokejbalu patria aj vylúčenia. Vo Figurových štatistikách ich musíte hľadať doslova lupou. Na jedno však nevie zabudnúť. „Raz som dostal trest do konca zápasu a to na svetovom šampionáte. Rozhodca ma vylúčil za faul, ktorý som vôbec nespravil, a keď som sa ho slušne spýtal prečo, nekompromisne ma poslal pod sprchy. To ma mrzí najviac z celej kariéry.“
To najkrajšie ešte len príde
Mnoho „veľkých“ športov prehliada skutočnosť, že sa hokejbalisti Slovenska stali v novodobej histórii samostatného štátu prvým kolektívnym športom, ktorý získal zlatú medailu na svetovom šampionáte (v roku 1999 vo Zvolene). Figura bol jedným zo zlatého súkolia. „Je to jeden z najlepších pocitov po športovej stránke a mrzí ma, že sa na to akosi zabúda.“ V hokejbale už „Figi“ získal naozaj všetko, čo sa dalo. Okrem majstra sveta a Európy je niekoľkonásobným majstrom Slovenska, najlepším strelcom, deväťnásobným držiteľom trofeje pre najlepšieho hokejbalistu Slovenska, víťazom svetového aj európskeho pohára klubov a víťazstiev v turnajoch má za sebou neúrekom. „Na najkrajší zážitok vo svojom živote však s manželkou Máriou ešte len čakáme. Teším sa na deň, keď sa mi narodí potomok,“ dodal so šibalským úsmevom. Na ceste vraj momentálne žiadne dieťa nie je.
Autor: Miroslav Hýlek
