FOTO – ARCHÍV
Tanec sa v poslednom období posunul výraznejšie do polohy športu. Nemenej dôležití ako samotní tanečníci sú rozhodcovia. Na podujatí Grand Prix Slovakia, ktoré sa konalo v novembri v Bratislave a je už ôsmy rok zaradené medzi štyri najlepšie podujatia na svete spolu s nemeckým Mannheimom, talianskou Cerviou a holandským Assenom, rozhodoval aj MILAN ŠTIAVNICKÝ (na snímke) z Interklubu Madit Bratislava, ktorý sa vo svojich sedemdesiatich rokoch lúčil s rozhodcovskou kariérou.
Jeho meno sa spája aj so začiatkami tanečného športu na Slovensku. Bol dlhé roky prezidentom Slovenského zväzu tanečného športu, ktorý spolu so súčasným šéfom zväzu Milanom Tomašovičom zakladal.
Ako dlho sa venujete rozhodovaniu?
„Prakticky od roku 1957, teda od počiatkov tanečného športu na Slovensku. Aktívne však až od roku 1972, po skončení amatérskej i profesionálnej kariéry tanečníka. Rozhodovanie je dnes mojou profesiou a mám za sebou približne tisíc podujatí. Rozhodoval som vari v každom štáte Európy. Popritom sa dodnes venujem trénerstvu, a tak je tancom popretkávaný celý môj život.“
Tanec urobil veľký krok vpred. Už nie je spoločenskou udalosťou, ale športom. Vy ste u nás stáli pri jeho zrode. Ako vnímate tento posun?
„Dnes sa kladie veľký dôraz na modernú techniku, variácie a dynamiku pohybov. Spolu s módou sa vyvíjajú aj kostýmy. Dnešným partnerkám, najmä pri latinskoamerických tancoch zakrýva kostým len to najpotrebnejšie. Voľakedy by sme takéto polonahé dievčatá na parket nepustili. Nie je to však na škodu, všetko smeruje k väčšej atraktivite tancov pre divákov.“
Aká je história športového tanca na Slovensku?
„V roku 1957 sme založili na Mladej Garde prvý tanečný krúžok. Ten sa presunul do PKO a časom vznikol dnes už legendárny Klub spoločenského tanca PKO. Jeho zástupcovia chodili po celom Slovensku a pomáhali zakladať ďalšie kluby. Niekoľko ich vzniklo aj v Bratislave, ktorá bola dlhé roky hlavným dodávateľom kvalitných párov.
Od koho ste sa učili tancovať a trénovať?
„Našimi učiteľmi boli českí, rakúski, ale aj poľskí kolegovia, vďaka ktorým sme to u nás mohli rozbehnúť. V PKO sme začali organizovať aj prvú medzinárodnú súťaž – Dunajský pohár. Kontakt s medzinárodnou konkurenciou a kvalitnými trénermi nám pomohol rozvíjať sa stále viac. Nakoniec sa slovenskému tanečnému športu podarilo dostať na slušnú európsku úroveň, a tak si nás pozvali Bulhari či Rumuni, aby sme pomohli zasa my im.“
PROKOP SLOVÁČEK
