Darinka a Peter Šťastní sa už tešia na svoje štyri ratolesti, ktoré sa v poslednom čase pracovne túlajú po celom svete. Práve obdobie Vianoc je istotou ich vzájomného stretnutia pri vianočnom stromčeku v rodinnom kruhu. FOTO – ARCHÍV
Louis, Slovák telom i dušou, 46-ročný Bratislavčan PETER ŠŤASTNÝ.
Je členom troch Siení slávy (NHL, Medzinárodnej hokejovej federácie a Siene slávy slovenského hokeja) a má za sebou množstvo hokejových úspechov.
Sviatky pokoja však najradšej trávi v rodinnom kruhu. „Vianoce musia byť vždy v rodinnom kruhu. Oslavujeme ich tradičným slovenským spôsobom. V tomto roku sme boli s manželkou už od septembra doma sami. Všetky deti sa nám rozutekali po svete, a tak sa konečne všetci opäť zídeme za vianočným stolom. Sú to najkrajšie chvíle v živote.“
Aké pracovné úlohy máte v domácnosti pred sviatkami vy?
„Mužská časť rodiny sa vždy postará o zdobenie stromčeka, no najviac sa narobím pri lúpaní orechov a mletí maku. Manželka Darina totiž vypeká veľa koláčov či závinov. Tieto práce však robím s radosťou. Čím viac prispejem, tým viac si dokážem vychutnať čaro Vianoc.“
Nepodarilo sa vám predsa len za tie roky prepašovať do rodinného kruhu nejaké americké zvyky?
„Určite nie. Zvyky, ktoré nám vštepili naši rodičia, nám zostali. V osemdesiatych rokoch bol možno rozdiel v kvalite a výbere potravín alebo darčekov v porovnaní so Slovenskom. Dnes je to na rovnakej úrovni.“
A čo jedálniček?
„Jedinou, ale už dvadsaťročnou zmenou je, že namiesto klasického kapra máme na štedrovečernom stole lososa. Je to nádherné ružovkasté a chutné, šťavnaté mäsko a musím priznať, že vtedy mi kapor vôbec nechýba.“
V čom sú americké Vianoce iné?
„Existujú určité odlišnosti. Napríklad v Severnej Amerike ľudia zdobia stromčeky aj dva týždne pred sviatkami. My až na Štedrý deň, čo vôbec nechápali. Darčekmi sa obdarúvajú až 25. decembra ráno.“
Kupujete darčeky s určitým predstihom alebo si nechávate všetko na poslednú chvíľu?
Peter v drese rodného Slovenska. Bol to jeho veľký sen, ktorý sa mu po roku 1989 aj splnil. ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
„Zrejme som typický muž, ktorý nie je jediný, čo sa vyberie ešte na Štedrý deň do obchodov a v šialenom zhone kupuje darčeky. Vždy si pri tom hovorím – Už nikdy viac!“
Blíži sa príchod Nového roku, ktorý sa spája s bujarejšími oslavami. Ako a kde ho najradšej trávite?
„Ťažko si v našom prípade plánovať Silvestra. Často sa počas týchto dní organizujú rôzne turnaje, a tak sme boli mnohokrát na cestách alebo rozdelení po najrôznejších kútoch Ameriky. Ak máme príležitosť, tak sme doma a zorganizujeme párty, na ktorej sa navštevujeme so susedmi či priateľmi.“
Váš maximálne vlastenecký vzťah k Slovensku je všetkým dobre známy. Aký však máte vzťah k Bratislave?
„Rovnaký ako k Slovensku. Som jej rodákom, vyrastal som tu a nedám na Bratislavu dopustiť. Milujem toto mesto, je pre mňa najkrajšie na svete a po opustení vtedajšieho Československa som si Quebec vybral preto, pretože sa podobal na Bratislavu. Je tam rovnako veľká rieka a nad ňou hrad. Naše mesto je aj hokejovým zázrakom, pretože s jedným štadiónom a neskôr s dvomi tu vyrástli olympijskí víťazi a majstri sveta. V zahraničí majú tisíce štadiónov a niečo podobné sa im nepodarilo.“
Autor: Miroslav Hýlek
