Štedrovečerný stôl mal v slovanskej tradícii symbolizovať hojnosť. Pod biely ľanový obrus sa kládli peniaze alebo hrsť ovsa či jačmeňa, aby sa v budúcom roku rozhojnili. Na tento deň sa aj v časoch biedy odkladala ušetrená múka, cukor, strukoviny, mak, sušené ovocie, lekvár, med, masť na vyprážanie šišiek aj sladké víno. Večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál. Ak bolo jediva hojne, rodinu čakal priaznivý rok.
Cez deň sa nejedlo nič alebo len málo, pretože až do Druhého vatikánskeho koncilu v roku 1965 platil na Štedrý deň prísny pôst. Deťom rodičia za sebazaprenie sľubovali, že večer uvidia zlatú hviezdu alebo prasiatko.
Jedálne lístky sa rôznili v horských a nížinatých oblastiach, v ovocinárskych, vinohradníckych a pastierskych regiónoch, v meste a na dedine. K viac-menej univerzálnym jedlám patrili oplátky s medom, kapustnica, zemiaky, varený hrach, fazuľa, opekance, rezance či iné cestoviny a kompót zo sušených sliviek. Oplátky sú pomerne novým zvykom, pochádzajúcim z mesta. Zvyčajne ich piekol miestny učiteľ. Žiaci ich roznášali podľa objednávok po domácnostiach a vinšovali.
Veľké pirohy a šúľance symbolizovali veľké obilné klasy. Vodu z opekancov vylievali pod ovocné stromy, aby dobre rodili. Do tradičnej kapustnice sa pridávali sušené hríby a slivky, nie mäso, pretože aj večera mala byť napriek hojnosti pôstna.
Z toho istého dôvodu sa v katolíckom prostredí rozšírilo podávanie ryby. Na našom území sa v dnešnej podobe začala konzumovať až v tomto storočí. Dovtedy sa jedli najmä slané a údené ryby. Ryba je zároveň symbolom kresťanstva.
Po rybe nasledovala v niektorých oblastiach „Ježiškova kašička“, čiže krupicová kaša, ktorú jedla celá rodina z jedného veľkého taniera. Rôzne koláče a zákusky sa pridávali až neskôr – našim predkom ich nahrádzal chlieb, ktorý bol pre nich vzácnosťou. Najmä v oblastiach severného Slovenska sa jedol len na veľké sviatky.
Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. Odísť od stola so žalúdkom nasýteným iba naoko značilo vystaviť rodinu nebezpečenstvu, že bude planý rok. Vianočné jedlá požívali osobitnú úctu. Zo štedrovečerného stola sa nemohlo nič vyhodiť, odkladali sa aj odrobinky, ktoré vraj pomáhali, keď ochorel dobytok. Myslelo sa aj na statok v maštaliach a chlievoch. V tento deň mu patril lepší krm. Zvieratá zas na oplátku rozprávali ľudskou rečou. Kto mal trpezlivosť a ostal okolo polnoci v maštali, mohol sa vraj všeličo dozvedieť.
(sita)
