Kaplnku sv. Kataríny postavili v roku 1311 a začiatkom 16. storočia, ale aj neskoršie viackrát prestavovali. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Krátka a úzka Radničná, predtým Apponyiho ulica, spája Laurinskú ulicu s Masarykovým (predtým aj dnes Hlavným) námestím. Jedinou jej stavebnou pamiatkou je vkusný barokový palác s bohatou pilastrovou fasádou, ktorý údajne postavil pre grófa Apponyiho v rokoch 1761 - 1762 viedenský staviteľ František Anton Hillebrandt. Budovu, v ktorej je umiestnená časť mestského múzea zbierok, získal magistrát kúpou v roku 1867. Nádherné schodisko, reprezentačné miestnosti a vkusne zrekonštruovaný dvor sú pozoruhodné.
Michalská, táto mierne stúpajúca starobylá ulica starého Prešporka, dostala meno podľa archanjela Michala, ktorého bronzová socha korunuje vežu - časť mestského opevnenia na hornom konci ulice. Jej meno sa prvý raz spomína v roku 1379 v mestských daňových súpisoch. S výnimkou veľmi krátkeho časového úseku počas absolutizmu, keď ju pomenovali Jelačičova ulica, volala sa nepretržite Michalská.
Najmonumentálnejšou stavebnou pamiatkou na tejto ulici je Stará kráľovská komora, ktorú v roku 1753 postavil na štyroch parcelách dvorný staviteľ Márie Terézie František Karol Römisch. V tejto reprezentačnej budove zasadali v rokoch 1802 - 1848 uhorské stavy a šľachtická komora. Tu na návrh grófa Štefana Szechényiho odhlasovali 3. novembra 1825 založenie maďarskej akadémie vied, na zasadaniach v období 1843 - 1844 uznali maďarčinu za úradný jazyk v celej štátnej správe krajiny aj za vyučovací jazyk v školách; v tejto budove otvoril Ferdinand V. 7. novembra 1847 posledné zasadanie snemu v Prešporku, na ktorom vystúpil aj vynikajúci slovenský literát Ľudovít Štúr ako poslanec mesta Zvolen. Od roku 1849 slúžil palác ako kasáreň, v roku 1859 sídlilo v nej kráľovské miestodržiteľstvo.
Pozoruhodný je dom na Michalskej č. 12, najmä jeho malebný dvor so zachovanou dlažbou z mačacích hláv a krásnymi štíhlymi arkádami v úzadí.
Pozoruhodný je dom na Michalskej č. 12, najmä jeho malebný dvor so zachovanou dlažbou z mačacích hláv a krásnymi štíhlymi arkádami v úzadí. V roku 1722 patril dom kožušníkovi Christianovi Bucheckerovi. Začiatkom minulého storočia si v tomto dome zriadil kníhtlačiareň Sas Simon Peter Weber, ktorý sa sem prisťahoval zo Sedmohradska a bol prvým slobodomyseľným kníhtlačiarom v meste.
Protiľahlá budova, niekdajšia kúria váženej meštianskej rodiny Segnerovcov, ktorí sa prisťahovali zo St. Georgenu a zohrali významnú úlohu v dejinách mesta aj miestnej evanjelickej cirkvi, zaslúži si osobitnú pozornosť pre svoju vkusnú arkierovú fasádu, bohužiaľ, čiastočne zakrytú reklamnými a firemnými tabuľami, a pre svoju staronemeckú sedlovú strechu.
Dvor sv. Kataríny s malou kaplnkou sa spomína už začiatkom 14. storočia. Vtedy ho kúpili rakúski cisterciti a používali ho ako ubytovňu pre svojich rehoľných bratov. Po zdĺhavých súdnych sporoch prešiel dom do vlastníctva prepošstva, ktoré ho opäť dalo k dispozícii kapucínom. Kaplnku, ktorá patrila k domu, postavili v roku 1311 a začiatkom 16. storočia, ale aj neskoršie viackrát prestavovali. Patrónkou kaplnky je sv. Katarína, jej meno sa v Prešporku vždy svätilo s veľkými cirkevnými poctami.
V starom dome s úzkym a strmým schodiskom, ktorý sa zľava opiera o Michalskú bránu, sa narodil a približne pred dvadsiatimi rokmi umrel zaslúžilý mestský archivár Ján Nepomuk Batka, jeden z najväčších znalcov a hudobných kritikov v meste. Jeho otec, hudobný skladateľ rovnakého mena, bol pôvodom Čech. V prvej polovici minulého storočia ho pozvali do Prešporka, aby vyskúšal nový organ v evanjelickom kostole na Panenskej ulici. Počas krátkeho pobytu sa mu mesto zapáčilo, usadil sa tu, oženil sa s dcérou miestneho optika Graselliho a v roku 1844 kúpil dom.
(Nabudúce povesť o Bratislave)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT
