Jozef Herda v roku 1929 na začiatku svojej dlhej a úspešnej zápasníckej kariéry. FOTO – ARCHÍV
Bratislavčanom sa možno vynorí známa tvár i hlas svojrázneho inkasanta za elektrickú energiu s osobitým prejavom. Bol síce už „vo veku“, ale stále vo forme. Tí informovaní vedeli, že ide o Jozefa Herdu, bývalého zápasníka a nie hocijakého. Obyvateľom Bratislavy bol od roku 1942 až do svojej smrti v roku 1985.
Po Košičanovi Alexandrovi Szabovi, majstrovi Európy z roku 1927, sa ako ďalší zápasník výrazne presadil na medzinárodných žinenkách práve Herda. Rodený Trnavčan, pochádzajúci z trinástich detí, bol športovo nadaný od začiatku, ale ťažkej atletike prišiel na chuť až ako 17-ročný vyučený zámočník, ktorý skúšal šťastie v Prahe.
Našiel ho vtedy, keď ho kamaráti zaviedli do ťažkoatletického klubu AFK Stráž bezpečnosti. Techniku vzpierania zvládol rýchlo, ale zápasenie vyhralo u neho na celej čiare. Po niekoľkých mesiacoch tvrdého tréningu začal Jozef úspešne zápasiť v ľahkej váhe. Bol jednoducho talentom od prírody, ale vypracoval sa zároveň poctivým prístupom k tréningu a sebe samému. Táto črta ho sprevádzala počas celej kariéry.
V roku 1930 sa Herda katapultoval do absolútnej československej zápasníckej špičky. Začal víťaziť nad zvučnými súpermi z vyspelých zápasníckych krajín i nad domácou elitou. V roku 1931 porazil aj strieborného olympionika z olympijských hier 1928 Jindřicha Maudra. Ako dvojnásobný majster ČSR bol horúcim kandidátom pre účasť na olymiáde v Los Angeles v roku 1932. Žiaľ, zradili ho financie. Vyhlásená zbierka na zápasníkov vo výške 3000 korún na hlavu nevyšla práve jemu, keď na Herdovo konto došlo iba 300 korún.
V roku 1934 obsadil na kontinentálnom šampionáte v Ríme 6. miesto a následne prestúpil po nezhodách v AFK po siedmich rokoch pôsobenia do miniklubu Waldes Praha. Majiteľ klubu, továrnik Waldes vsadil na novú akvizíciu správne. Herda mal hlavnú zásluhu na rýchlom raste klubu. Ten sa zo štyroch členov rozrástol na 120 členov. Oporou mu boli i bratia Emil a Ján, ktorí ho sprevádzali a pomáhali mu.
Rok 1936 sa dá považovať za najúspešnejší rok Herdovej kariéry. Celý rad medzinárodných i domácich úspechov potvrdil suverénnou nomináciou na olympijské hry. V berlínskej Deutschlandshalle dokazoval svoje zápasnícke umenie na olympijskej žinenke neohrozene. Postupne zdolal Švajčiara Hollingera, Maďara Kálmána, v semifnále sebavedomého Taliana Molfina. Prehral až so zlatým Fínom Koskellom, aj to dosť neobjektívnym rozhodcovským verdiktom, ako sa zhodli niektoré dobové periodiká. Ďalším víťazstvom nad Estóncom Vällim získal Jozef Herda striebornú medailu.
Tú sa mu podarilo vybojovať ako prvému slovenskému športovcovi v drese Československa. Dodnes ho zo zápasníkov v jej lesku a hodnote nikto u nás neprekonal.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry
v Bratislave)
