BRATISLAVA. Výstavba bratislavského obchvatu je pre plynulú dopravu v hlavnom meste kľúčová. A kľúčové je zároveň aj to, že eurofondy určené na diaľnice sú dnes prakticky vyčerpané. Na dnešnom odbornom seminári k výstavbe obchvatu Bratislavy formou PPP projektu to zdôraznil minister dopravy Ján Počiatek (Smer-SD).
Preto podľa neho aj predchádzajúce vlády, keď hovorili o dobudovaní diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7, uvažovali o financovaní cez PPP. "A my v tomto pokračujeme," skonštatoval šéf rezortu dopravy.
Zároveň pripomenul, že pre Slovensko je rovnako potrebné pokračovať aj vo výstavbe ďalších úsekov diaľnic a rýchlostných ciest. Bude tak výzvou pre ktorúkoľvek vládu v budúcnosti nájsť zdroje na výstavbu diaľnic. "Slovensko potrebuje nie jednu miliardu, ale niekoľko miliárd," vyčíslil Počiatek. Spomenul viaceré potrebné úseky diaľnice D1 alebo D3 či rýchlostných ciest R2 a R4.
Súťaž na koncesionára
Čo sa týka obchvatu Bratislavy, po prvom odsúhlasení PPP projektu vládou je teraz cieľom ministerstva podľa jeho slov pripraviť súťaž na koncesionára, ktorý by postavil kvalitnú cestu za férovú cenu. Doplnil, že po ukončení tendra sa bude projektom opäť zaoberať vláda.
Do diskusie sa zapojil aj nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Jozef Kollár. Nespochybnil, že ochvat Bratislavy treba postaviť a nenamietal ani formu PPP. Pýtal sa ale, či vie minister Počiatek garantovať, že cena za obchvat nebude vyššia ako napríklad pri obchvate Viedne. "Či to bude postavené za trhovo primeranú cenu?" pýtal sa Kollár. Narážal pri tom na stavebné náklady obchvatu, ktoré expertíza odhaduje na vyše 1,3 miliardy eur.
Lepšia cena?
"Očakávame, že súťaž vygeneruje lepšiu cenu," odpovedal mu Počiatek. Zásadná debata pritom podľa neho nastane po súťaži, keď budú známe parametre, ktoré vzídu z tendra. Opozičného poslanca za KDH Pavla Zajaca zaujímalo, prečo štát počíta v štúdii realizovateľnosti s tým, že by štandardným spôsobom mohol cestu stavať až v roku 2023. Obchvat by sa podľa neho mohol budovať aj skôr ako za sedem rokov. Myslí si, že zdroje na to sa nájdu. Okrem toho považuje náklady vo výške 1,3 miliardy eur za predražené. "Vy poviete predražené na niečo, čo ešte nie je vysúťažené," oponoval mu minister. Dodal tiež, že ministerstvo financií jasne hovorí, že štát na obchvat peňažné prostriedky nemá.
Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej, ktorý v minulosti radil aj expremiérke Ivete Radičovej, vyzval na ukončenie politickej debaty. Pri porovnávaní bratislavského obchvatu s viedenským zároveň zdôraznil, aby sa ľudia pozreli na to, čo sa porovnáva. "Tam je jedna mimoúrovňová križovatka, tu je ich sedem," opísal Matej. Pri viedenskom obchvate tiež nie je podľa neho šesťpruh a jeho súčasťou nie je ani most cez Dunaj cez záplavové územie, ako je tomu pri obchvate Bratislavy.
