Pred začiatkom sezóny by si každý mal dať urobiť aspoň malý servis. „Pozostáva z dvoch častí: z prípravy sklznice lyží a kontroly viazania,“ povedal nám Emil Malárik zo Ski bike centra, ktoré sa stará aj o profesionálnych lyžiarov. „Treba nabrúsiť hrany lyží, na sklznici zaliať škrabance a naniesť na ňu vosk, ktorý konzervuje. Voskovanie je potrebné. Zrýchľuje jazdu, zabraňuje lepeniu snehu a chráni sklznicu.“
Viazanie by mal každý lyžiar povoliť hneď po sezóne na nulovú hodnotu, aby sa pružiny vnútri neoslabovali. V každom viazaní je mazací tuk, ktorý vplyvom počasia zvetráva i vyteká. Treba ho odstrániť a viazanie premazať. Samozrejmosťou je nastavenie viazania podľa aktuálnej hmotnosti lyžiara.
Lyžiarske topánky, ak nie sú práve na nohách, musia byť zavreté, inak strácajú svoje vlastnosti a formu. „Túto zásadu treba dodržiavať mimo sezóny i počas nej. Treba skontrolovať, či sa mäkká vložka nepoškodila z vonkajšej strany o skelet lyžiarky,“ radí Malárik.
Poslednou časťou lyžiarskeho výstroja sú palice, na ktorých nesmú chýbať pútka (pri lyžovaní musia byť založené na rukách) a na spodnej strane krúžky.
Viazanie na bežkách má byť namontované odborne.
Na snowboarde treba vizuálne skontrolovať upínacie popruhy a nity na viazaní. Na každom musí byť upínací popruh na nohu, aby snowboard pri odopnutí neutiekol dolu svahom. Hrozilo by zranenie ostatných na svahu.
K súčasti výstroja by mala patriť aj protišmyková podložka, ktorá sa nalepuje zvrchu na dosku. Minimalizuje možnosť pošmyknutia na holom, lakovanom povrchu dosky. Snowboardista na ňu pri jazde na vleku kladie voľnú nohu (tú, ktorá nie je vo viazaní).
