V medzivojnovom období na žinenkách dominovali zápasníci ŤAK Ursus.
FOTO – ARCHÍV
Do roku 1918 boli všetky (nielen) zápasnícke kluby v Bratislave maďarské, prípadne nemecké. Situácia sa začala pozvoľna meniť po rozpade monarchie a vzniku Československa. Keďže zápasenie bolo vtedy športom chudobných, existenčným problémom sa viaceré kluby nevyhli. V Bratislave, ale aj v ďalších mestách Slovenska zápasníci živorili a šport často stagnoval.
Začiatkom februára 1919 bol v Prahe založený riadiaci orgán, Československý zväz ťažkej atletiky bez účasti slovenských zástupcov. V roku 1924 bola v Bratislave konštituovaná Slovenská župa Československého zväzu ťažkej atletiky. Celkovo možno konštatovať, že v medzivojnovom období prevládala v zápasení živelnosť a organizačný chaos. Zápasilo sa dokonca bez rozdielu telesnej váhy. V priebehu 20-tych rokov vyvíjalo činnosť v meste na Dunaji niekoľko zápasníckych klubov, z ktorých najznámejšími boli Herkules, Hungaria a Vas.
Bratislavským zápasníkom prospievali čoraz častejšie kontakty s viedenskými súpermi. V medzivojnovom období sa stretli Bratislavčania s Viedenčanmi 12-krát v medzimestských dueloch, pričom naši rakúski susedia zvíťazili iba v štyroch prípadoch, vždy v najtesnejšom pomere. Zaujímavým momentom bola aj prítomnosť legendárneho českého zápasníka G. Frištenského v Bratislave. V roku 1919 vyhral v našom meste profesionálny turnaj v divadle Aréna a v Redute. Cenou pre víťaza bolo vtedy 1000 korún. Ešte v tom istom roku sa zúčastnil Frištenský na ďalšom zápasníckom turnaji v bratislavskom cirkuse, tentoraz s dotáciou 6000 korún pre víťaza.
Podľa českej zápasníckej hviezdy sa dokonca Ťažkoatletický klub (ŤAK) Hungaria dočasne premenoval na ŤAK Frištenský, no po nedodržaní určitých, najmä finančných očakávaní prijal klub v roku 1923 nové meno – Klub mäsiarov. Ani pod týmto názvom však mäsiari dlho nevydržali a podoba názvu sa opäť, ako sa ukázalo, tentoraz definitívne zmenila na ŤAK Ursus Bratislava. Vedúcou osobnosťou v Ursuse sa stal T. Chorvát.
Ešte v roku 1922 bol v bratislavskom zápasníckom športe zaregistrovaný ďalší klub – zápasnícky odbor I. ČSŠK Bratislava, na čele ktorého stál J. Přecechtěl. Medzi ďalšie bratislavské zápasnícke kluby patrili aj ŠK Slávia, založená v roku 1925, PTE Bratislava a Makabea na čele s agilným J. Lichtenfeldom st. V roku 1928 bol zásluhou P. Hudcoviča založený zápasnícky oddiel bratislavskej polície AFK Stráž bezpečnosti.
V medzivojnovom období sa na majstrovstvách ČSR nepresadili Bratislavčania, ale ani zápasníci z ďalších slovenských klubov. Podľa štatistík I. Kormaňáka, v rokoch 1920 až 1938 udelili spolu 278 titulov majstrov republiky, pričom zápasníci zo slovenských oddielov nezískali ani jeden.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v Bratislave)
