Deti si vyskúšali ako sa diskutuje s viceprezidentom Policajného zboru a štátnym tajomníkom. FOTO SME – PAVOL MAJER
„Nedá sa posunúť aspoň v zime, keď je ráno tma, začiatok vyučovania na neskôr,“ to bola jedna z otázok, ktoré na diskusii v hoteli Danube kládli štyri deti: Jonatán, Šimon, Anka a Johanka štátnemu tajomníkovi ministerstva školstva Lászlóvi Szigetimu a viceprezidentovi Policajného zboru Jaroslavovi Spišiakovi. Tajomník deťom odpovedal, že to nie je problém. Aspoň nie zo strany ministerstva. Záleží len na konkrétnej škole, ako sa dohodne riaditeľ, učiteľský zbor a rodičia.
Téma školstva na diskusii dominovala, lebo tou deti žijú a trápi ich najviac. Deti sa pýtali, či sa na telesnej výchove musia učiť pochodovať, aj keď nie je vojna. Či musí byť známkovaná telesná, výtvarná a hudobná výchova, aj keď sme sa nenarodili všetci s rovnakým talentom. „Na prvom stupni je tiež v kompetencii školy, či sú tieto predmety známkované, alebo nie,“ odpovedal L. Szigeti.“ Čo sa týka druhého stupňa, ak ministerstvo dostane podnety na zmenu spôsobu hodnotenia týchto predmetov, bude sa tým zaoberať.“
Deti sa dozvedeli, že aj keď im učitelia občas nadávajú – nemali by. Ale aj to, že štyridsať percent učiva na výchovách by mal učiteľ prispôsobiť záujmu žiakov.
L. Szigeti deťom poradil, aby sa s problémami obracali priamo na učiteľov, triednych učiteľov, v prípade neúspechu na riaditeľa školy a rodičov. Tu však pravdepodobne deti nebudú také otvorené a kritické ako na stredajšej diskusii.
Dôležitým predpokladom detskej spolupráce je totiž princíp dôvernosti. Dôvera dieťaťa voči dospelým, že ich kritika nebude zneužitá proti nemu.
„Keď nestihneme prísť do školy načas, školu zavrú a musíme čakať vonku, teraz na mraze, až na začiatok druhej hodiny. Keď sa rodičia pýtali vrátnika, prečo ich nemôžu nechať čakať vnútri, povedal, že to je nariadenie z ministerstva. Nariadili ste to naozaj vy?“ spýtala sa Johanka. Ministerstvo to síce nenariadilo, ale Laszló Szigeti deťom povedal, že disciplína musí byť a do školy treba chodiť načas.
Otázok pre viceprezidenta Policajného zboru bolo menej a skôr všeobecnejšie. Týkali sa narkomanov, ochrany detí pred drogami či nízkeho počtu policajných hliadok na sídliskách. „Nemôžeme byť všade. Musíme sa spoliehať aj na spoluprácu verejnosti,“ povedal Spišiak.
JANA PARKROVÁ
Unicef Bratislava zorganizoval v rámci programu Stav detí sveta 2003 štúdiu detskej participácie – spoluúčasti detí na rozhodovaní. Unicef chce dospelých upozorniť na to, aby nabádali deti k vyjadrovaniu svojich názorov.
Participácia pritom neznamená, že budeme vždy s názorom dieťaťa súhlasiť, ale vypočujeme si ho. Dôležité je, aby téma, o ktorej sa diskutuje, bola pre deti zaujímavá a aby sa k nej vyjadrovali dobrovoľne.
