UPC, ako je to u tejto spoločnosti zvykom, bez nejakých okolkov oznámila zákazníkom, že „na tomto kanáli (rozumej kanál 37, na ktorom bola doteraz stanica ORT) budete môcť sledovať ďalší slovenský program Music Box.“ Hotovo.
Keď som sa pýtal, prečo stiahli jedinú stanicu s ruským vysielacím jazykom, povýšenecky ma odbili tým, že z technických dôvodov. Čo nie je pravda, ako ani to, že bola nízka sledovanosť tejto stanice. Spomedzi približne 40 staníc, ktoré UPC ponúka, je dobrá jedna tretina sledovaná oveľa menej, ako bola ORT.
Odhliadnuc od jazyka, vyradením tejto stanice kultúrny človek prichádza o jediný zdroj informácií z tejto obrovskej krajiny a svetovej veľmoci. Nemám na zreteli len informácie spravodajské, ale predovšetkým z oblasti kultúry, vedy, filmu a hudby, čo všetko je na našom mediálnom trhu veľkou vzácnosťou.
Zrušenie tejto stanice má, dovolím si tvrdiť, ideologický dôvod. To je v rozpore so zmluvou, ktorú s UPC ako odberatelia máme. Tým, že monopol UPC neumožňuje výber voľby, že zaraďovaním rôznych staníc robí de facto selekciu na „svoj obraz“, robí v skutočnosti cenzora. Je to zglajchšaltovanie informácií, informačný totalitarizmus.
Pravdu povediac, nemrzí ma ani tak toto nekultúrne rozhodnutie UPC, ako najmä to, že o ňom mlčia renomovaní publicisti. Mne neostáva iné, ako sa s touto skutočnosťou vyrovnať. Zrejme satelit bude východiskom, a to aj z iných dôvodov. (Krátené.)
J. P. (Celé meno čitateľa je v redakcii.)
Nová módna vlna našich pohostinstiev?
Reštauračné a pohostinské zariadenia nás prekvapujú nielen zvláštnosťou svojich názvov, úrovňou poskytovaných služieb, výškou cenovej ponuky, ale aj vybavením svojich interiérov.
Preto napríklad bufet v priestoroch železničnej stanice na predmestí zdobia portréty prvého robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda, vodcu svetového proletariátu V. I. Lenina, prezidenta ČSSR a generálneho tajomníka ÚV KSČ Gustáva Husáka či všemocného J. V. Stalina, pričom medzi skvosty možno zaradiť aj známy štátny znak ČSSR. Na Peknej ceste v Krasnianskej pivárni zase pri pive rôznych značiek môžete na stene hneď vedľa slovenskej veľkej zástavy obdivovať portréty Jozefa Tisu a Andreja Hlinku a na barovom pulte spokojne odpočívajúcu bustu M. R. Štefánika. S „politickou“ výzdobou začínajú aj v krasnianskom pohostinstve, prezývanom U Waltra.
Zlatá medaila by však určite patrila Pivárni pri kríži, kde si pomyslíte, že ste v múzeu bývalých elít s množstvom portrétov, sochami, červenými štandardami. Nemôžete si tiež nevšimnúť veľké sochy V. I. Lenina, rozmiestnené na viacerých miestach či samopal a pušku, pamätajúce vari aj povstalecké boje roku 1944, zavesené nad výčapným pultom. Týmto zariadením sa priam pracovníci pohostinstva núkajú funkcionárom novej parlamentnej strany na konanie svojich verejných schôdzí a zhromaždení v tomto bratislavskom regióne.
Verím, že tieto pohostinské zariadenia nedajú podnet na novú módnu vlnu vybavenia interiérov našich krčiem. Veď nedávne voľby odsunuli na vedľajšiu koľaj nemálo bývalých vysokých funkcionárov politických strán. Od Koncoša, Weissa, Migaša, Ftáčnika, Stanka, Kanisa cez Andela, Gašparoviča, Malíkovú, Slotu po Tatára, Šebeja, Budaja či Zajaca. A ruku na srdce, nie každý z nich by si zaslúžil takú poctu, aby bezstarostne portrétovo „odpočíval“ na stenách krčiem. Mnohým z nás by to chutné slovenské pivo ani nechutilo!‘
ĽUBOMÍR SYSEL
