Keď dom na Hummelovej (Nedbalovej) ulici č. 8 zbúrali a na jeho mieste postavili mestské nájomné domy, mestská rada malý domček pietne zachovala. Teraz stojí vo dvore domu na Klobučníckej 2 a je súčasťou Hummelovho múzea.
V severnom rohu kláštora uršulínok stojí malý kláštorný kostol. V čase, keď mešťanostom bol Andreas Segner, konali sa tu bohoslužby maďarských a slovenských evanjelikov. Kostol postavili v roku 1658 z milodarov.
Od Laurinskej k hornej časti Uršulínskej ulice viedla Hummelova (Nedbalova) ulica. Dielne, obchody a dvorové byty v domoch na pravej strane ulice vbudovali svojho času do starého mestského opevnenia a byty na poschodí väčšinou spočívajú na starých hradbách - časť hradbového múru sa v ulici dosiaľ zachovala.
Z Laurinskej ulice na Námestie republiky (Námestie SNP) vedie Uršulínska ulica, ktorá bola do roku 1778 slepá. Jej horná časť sa končila pri starých hradbách. Až keď ich zbúrali, mestskú priekopu zasypali a stavebné pozemky rozparcelovali, otvorila sa táto stará ulica pre chodcov i dopravu. Časť od Primaciálneho námestia po dnešnú Laurinskú ulicu sa v 18. storočí nazývala Landhausgässl (ulička pri Krajinskom dome), lebo ústila do Laurinskej ulice oproti starému Krajinskému domu. Neskôr dostala meno podľa sochy sv. Jána Nepomuckého, ktorá stála za Starou radnicou, Jánska ulica.
Svoj dnešný názov dostala v roku 1879 podľa uršulínok, ktoré do mesta doviedol arcibiskup Kollonich v roku 1672; ich staroslávna kláštorná budova zaberá takmer celú pravú stranu uličného frontu. Pred výstavbou kláštora stálo na tomto mieste desať malých domov. Mníšky, ktoré prišli do Bratislavy z Kolína, Lutychu a Viedne, ubytovali najprv na Schneeweissovej (Bielej) ulici a niekoľkokrát sa museli sťahovať, ale už o tri roky sa mohli usídliť v novej kláštornej budove. Definitívne bola však dokončená až v roku 1687 a v roku 1830 dôkladne renovovaná, o čom svedčí tabuľa z červeného mramoru, upevnená nad vchodom.
V severnom rohu kláštora stojí malý kláštorný kostol. V čase, keď mešťanostom bol Andreas Segner, konali sa tu bohoslužby maďarských a slovenských evanjelikov. Kostol postavili v roku 1658 z milodarov. Za protireformácie kostol evanjelikom odňali a cisár Leopold ho v roku 1672 dal uršulínkam.
Na Nedbalovej bolo prvé židovské geto
Jedna z najstarších a z architektonického hľadiska najpozoruhodnejších ulíc je Hummelova (Nedbalova) ulica. Vedie od Laurinskej k hornej časti Uršulínskej ulice. Dielne, obchody a dvorové byty v domoch na pravej strane ulice vbudovali svojho času do starého mestského opevnenia a byty na poschodí väčšinou spočívajú na starých hradbách - časť hradbového múru sa v ulici dosiaľ zachovala.
V stredoveku sa ulica volala Židovská, lebo na tomto mieste bolo prvé geto. Židia tu mali v 14. storočí synagógu, takmer s istotou predpokladáme, že tu stál aj židovský špitál, škola a rituálny kúpeľ. V stredoveku bývalo v Prešporku približne 800 - 900 židov, ich počet však rýchlo rástol, lebo tu mali určité privilégiá. Už v 13. storočí boli zrovnoprávnení s kresťanským obyvateľstvom a v 14. storočí mali už vlastnú súdnu právomoc. V 15. storočí boli židia povinní nosiť kapucňu a kaftan, aby sa odlišovali od kresťanského obyvateľstva. Tejto ponižujúcej povinnosti ich zbavili až v 16. storočí.
Dnešný názov dostala ulica v roku 1878 na počesť vynikajúceho skladateľa a klavírneho virtuóza Johanna Nepomuka Hummela, ktorý uzrel svetlo sveta dňa 14. novembra 1778 v záhradnom domčeku domu č. 8. Jeho otec bol divadelným kapelníkom v Prešporku, neskôr hudobným riaditeľom vojenského výchovného ústavu vo Wartburgu a napokon sa presťahoval do Viedne, kde sa nadaný chlapec stal Mozartovým žiakom. Už ako chlapec si získal svetovú slávu. Patril k najpoprednejším skladateľom svojej doby, ale ako klavírny virtuóz prekonal všetkých. Umrel ako dvorný kapelník vo Weimare dňa 17. októbra 1837.
Keď dom na Hummelovej (Nedbalovej) ulici č. 8 zbúrali a na jeho mieste postavili mestské nájomné domy, mestská rada malý domček pietne zachovala. Teraz stojí vo dvore domu Klobučnícka č. 2.
(Nabudúce Radničná a Michalská ulica.)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT
FOTO SME - PAVOL MAJER
