BRATISLAVA. Nebezpečné gudróny, ktoré bratislavskú Devínsku Novú Ves trápia už vyše 50 rokov, začnú v mestskej časti ťažiť o niekoľko dní. Konzorcium, ktoré má odpad z kameňolomu Srdce odstrániť, dnes čaká na to, kým nezačne mrznúť a teploty klesnú pod nulu.
Nákladné autá by tak potom mali podľa plánov odnášať gudróny a kontaminovanú zeminu z lokality do augusta budúceho roka.
20 rokov snahy
"V kameňolome srdce sa nachádza jedna z najväčších environmentálnych záťaží. Je tu 50 rokov a 20 rokov sa obyvatelia Devínskej Novej Vsi snažia o jej odstránenie. Nachádza sa tu asi 30.000 kubíkov toxického odpadu, z 18.000 kubíkov je gudrónov a 12.000 zamorenej zeme," informoval na dnešnom brífingu v lokalite minister životného prostredia Peter Žiga.
Do apríla budúceho roka by sa mali z lokality v špeciálnych kontajneroch vyvážať gudróny, potom príde na rad kontaminovaná zemina.
Nákladné autá by s ňou mali jazdiť cez mestskú časť do augusta. Starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor hovorí, že najoptimálnejšiu trasu dlho hľadali, nakoniec budú kamióny jazdiť po ulici Štefana Králika. "Trasa bude teda len sčasti viesť cez sídlisko a následne sa pôjde z mestskej časti von. Čiže zvolili sme takú trasu, aby sa dotkla čo najmenej obyvateľov," podotýka.
Zima je ideálna
Práce začínajú robiť v zimných mesiacoch zámerne, ideálne sú teploty pod 10 stupňov Celzia. Gudróny sú vtedy v tuhom skupenstve. Ich ťažba i preprava je tak jednoduchšia a odparovanie prchavých zložiek nižšie.
"Urobili sa ale všetky opatrenia, aby nedošlo ku kontaminácii alebo únikom, ktoré by mohli ohroziť zdravie obyvateľstva," uisťuje sanačný geológ Peter Sekula. Obyvatelia však budú podľa jeho slov cítiť mierny zápach látky merkaptán, ktorý sa používa aj na prifarbovanie zemného plynu. Bude nepríjemný, ale nie nebezpečný. Vyvážať sa odpad bude medzi 7.30 a 16.00 h.
Zaplatí to únia
Gudróny sa vyťažia za európske peniaze. Ministerstvo uzavrelo takmer 11,9-miliónovú zmluvu s konzorciom .A.S.A. ENVIRO (Kamenné srdce), ktoré tvorí päť firiem. Časť odpadu sa spáli v cementačných peciach a energeticky zhodnotí. "Najmä zeminy, ktoré v minulosti slúžili na prekryv gudrónov a mali zabezpečiť, aby nedochádzalo k priamemu kontaktu medzi človekom a gudrónmi, nemôžu byť energeticky zhodnotené. Tie budú buď solidifikované alebo čistejšie časti budú spracované biodegradáciou v technologických zariadeniach," vysvetlil sanačný geológ.
Vlani ešte nebolo jasné, či sa skládka v Devínskej Novej Vsi úplne odstráni, alebo odpad len zakonzervujú. "Je tu ale veľa prasklín, puklín, tektonických línií, to sú všetko privilegované cesty, cez ktoré môže migrovať infiltrovaná zrážková voda. Aj priamo gudrón by sa takými zlomami mohol šíriť. Určite je najlepšie riešenie dostať to z lokality preč," zdôraznil Sekula.
Skládka z bývalej rafinérie minerálnych olejov Apollo zaberá takmer 4000 metrov štvorcových. Nebezpečný odpad priviezli do lokality Srdce v roku 1963 a povrch o desať rokov prekryli vrstvou ílovitých zemín. Lokalita pritom patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.
Envirorezort chce aj ďalej odstraňovať environmentálne záťaže, momentálne podľa ministra pracuje na prieskume 54 zamorených území a monitoruje ďalších 163 lokalít. V najbližších šiestich rokoch by chcel na sanáciu takýchto území v rámci celého Slovenska dať až 170 miliónov eur.
Lokalita patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.
FOTO - SITA
