Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME
BRATISLAVA. Oblečení v uniformách, v bielych rukavičkách a s menovkami. Sedem bezdomovcov začalo v pondelok na bratislavskej Hlavnej stanici pracovať ako nosiči batožiny.
Pre cestujúcich je táto služba zadarmo, bezdomovci dostávajú hodinovú mzdu.
Hlavná stanica v Bratislave nemá eskalátor, cestujúci si musia nosiť batožinu po schodoch sami.
Bezdomovci majú pomáhať najmä seniorom, mamičkám s kočíkmi alebo ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím.
„S týmto nápadom prišla jedna z čitateliek pouličného časopisu Nota Bene, povzdychla si, ako sa musí vláčiť s batožinou po schodoch na stanici a napadlo jej, aké by bolo úžasné, keby tam naši predajcovia ľuďom pomáhali s kuframi," vysvetlila Sandra Tordová, riaditeľka občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré Nota Bene vydáva a zastrešuje aj projekt Nosič batožín.
Nosiči majú pracovať v pondelok, stredu a piatok v čase od 9:00 – 13:00 hod., dohliadnu na nich sociálni pracovníci.
„Riešime dva problémy, cestujúci potrebujú pomôcť s batožinou a ľudia bez domova si tak našli prácu a znižujú svoje dlhy,“ hovorí Tordová.
Bezdomovcov najali na dohodu za hodinovú mzdu. Keď sa osvedčia, plánujú rozšíriť služby aj na nedeľu.
Na ulici desať rokov
Jedným z bezdomovcov je Jozef Šimeg, na ulici žije vyše desať rokov. Rodák z Nitry vyrastal so svojimi súrodencami v pestúnskej starostlivosti v Bratislave.
Po osamostatnení prestal zvládať platiť účty za byt, odvtedy prespáva vonku a po ubytovniach.
Časopis Nota Bene predáva šiesty rok, možnosť pracovať na železničnej stanici ho potešila.
„Ak by som sa normálne zamestnal, pre dlhy na zdravotnom mi ostane minimum a po práci by som musel ísť na ulicu predávať časopis,“ priznáva Šimeg.
Sám nevie, aké má dnes dlhy, iba na zdravotnom poistení to je 2300 eur.
„Trochu som mal obavy z reakcií ľudí, ale po prvom školení to prešlo,“ usmieva sa, častejšie si od Jozefa nechajú odniesť batožinu ženy.
„Už sa mi stalo, že po predstavení sa začal jeden z cestujúcich nadávať na štát. Poďakoval som sa mu, pozdravil ho a odišiel pomáhať ďalej,“ spomína si Šimeg na kurióznu situáciu.
Pomôžu im s dlhmi
Súčasťou projektu je aj program oddĺženia. „Sumu, ktorú si títo ľudia ušetria na konci mesiaca, im zdvojnásobíme a tieto peniaze dáme na splatenie časti ich dlhu, ktorí majú voči zdravotnej poisťovni alebo Sociálnej poisťovni,“ spresnila.
„Hľadáme možnosti, ako pomôcť ľuďom bez domova pri hľadaní práce, jeden z týchto problémov sú dlhy a následné exekúcie,“ hovorí Tordová.
Väčšina jej klientov vypadla zo systému, neberú ani sociálne dávky, neplatia si poistné a tým ich dlhy rastú.
Na ulici žije druhý rok aj 51-ročný Ladislav, do projektu sa prihlásil najmä preto, aby vyplatil dlhy. Zdravotnej poisťovni má bývalý stavbár z Kysúc zaplatiť dvetisíc eur.
„Ochorel som, skončil na niekoľko týždňov v nemocnici a poistné už nedokázal platiť,“ tvrdí Ladislav.
„Každá uniforma má niečo do seba, okamžite upúta pozornosť,“ chváli si. Podľa neho vzbudzuje u ľudí dôveru. Myslí si, že iba s vestami, ako majú pri predávaní časopisu, by ich mohli považovať za podvodníkov.
Dúfa, že ak bude dobre pracovať, dostane túto prácu aj na plný úväzok. Zatiaľ plánuje po skončení služby na stanici opäť chodiť do ulíc predávať časopis.
Cestujúci si pochvaľujú
Novinku si pochvaľujú aj cestujúci. „Veľmi mi to pomohlo, skvelý nápad,“ tešila sa Mária Kováčová, ktorá práve cestovala s dieťaťom z Bratislavy do Levíc.
Ľudia bez domova musia dodržiavať špeciálne pravidlá. Nesmú s batožinou utekať pred cestujúcim, ale ísť vedľa neho, rovnako majú zakázané prenášať kočík, ak je v ňom ešte dieťa.
Každého musia slušne osloviť a predstaviť sa mu.
Niekoľko mesiacov sa učili, ako riešiť rôzne konfliktné situácie a ako komunikovať s cestujúcimi, aby nevzbudzovali negatívne reakcie.
„Podľa nás je to zmysluplný nápad, ktorý pomôže ľuďom bez domova aj cestujúcim,“ privítala Dana Šinková zo Železníc Slovenskej republiky.
Negatívne reakcie od cestujúcich neočakáva, pri výbere ľudí museli prejsť bezpečnostným školením.
