BRATISLAVA. Nesúhlas s výstavbou podzemných garáží v areáli Bratislavského hradu a s plánovaným zasypaním či premiestňovaním časti pamiatok, ktoré tu objavili, vyjadrili v stredu pred parlamentom desiatky ľudí.
Obávajú sa, že súčasné riešenie vzácne pamiatky - rímske stavby postavené pre Keltov z 1. storočia pred naším letopočtom a z prelomu tisícročí, neochráni a zároveň ani nesprístupní verejnosti.
Jeden z organizátorov protestu, nezávislý aktivista Matej Vagač, vraví, že blízko hradu už existujú dve garáže a plánované podzemné garáže môžu narušiť tunel pod hradným kopcom.
Podľa Vagača chýba potrebný geologický prieskum. Zároveň podľa neho treba do rozhodovania zapojiť verejnosť a odborníkov.
Širokého garáže Pellegrini nezastaví, pod Hradom má parkovať ľudČítajte
Z čias Rímskej ríše
Pokojný protest pred parlamentom sa začal o 17:00.
Podľa protestujúcich sa unikátne archeologické pamiatky z čias Rímskej ríše nemajú zasypávať a ani premiestňovať, ale majú sa zrekonštruovať a sprístupniť odbornej aj laickej verejnosti.
Podľa archeologičky Tatiany Štefanovičovej, ktorá robila na hrade výskum ešte koncom 50. rokov, sa idea garáží objavila už v 80. rokoch, ale pre nálezy z obdobia Veľkej Moravy sa zámer podarilo zastaviť.
Aktuálny výskum odhalil dvetisíc rokov staré nálezy, ktoré sú unikátne v strednej Európe. A preto "garáže na hrade nemajú čo robiť", zdôraznila Štefanovičová.
Podľa viacerých odborných stanovísk geológov, historikov a archeológov, ktoré prečítali počas protestu, je na prvom mieste zachovanie pamiatok, ktoré sú spoločným historickým dedičstvom Európy.
Patrí medzi ne aj kameňolom z 15. storočia, ktorý by sa nemal zničiť a v rámci pripravovanej barokovej záhrady by sa mala prezentovať aspoň jeho časť.
Šesťtisíc podpisov
Kancelária Národnej rady však opakovane tvrdí, že výstavba garáže nálezy neohrozí.
Pripomína tiež, že v areáli od začiatku pracujú archeológovia a všetky rozhodnutia o nálezoch má pod dohľadom Krajský pamiatkový úrad v Bratislave.
Archeologický prieskum ukončili v júli a odvtedy Kancelária Národnej rady viackrát rokovala s Krajským Pamiatkovým úradom v Bratislave o spôsoboch prezentácie objavených pamiatok.
Pamiatkari definitívne rozhodli začiatkom novembra.
Protest pripravili koordinátori otvorenej výzvy predsedovi Národnej rady Petrovi Pellegrinimu zo Smeru z 24. novembra, v ktorej žiadajú o záchranu archeologických pamiatok na Bratislavskom hrade.
"Ide o najstaršie murované stavby v strednej Európe, staršie ako slávne neďaleké rakúske Carnuntum," upozorňujú.
Pod otvorenú výzvu predsedovi zverejnenú na internete sa do stredy podpísalo približne 6 700 ľudí.
Koordinátori výzvy ju v pondelok odovzdali v kancelárii šéfa Národnej rady a v tom čase sa pod ňu podpísalo približne 6-tisíc ľudí.
Medzi koordinátormi výzvy sú: archeologička Tatiana Štefanovičová, historik z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK) Martin Homza, historik z Pedagogickej fakulty UK Pavol Matula, nezávislý aktivista Bratislava otvorene Matej Vagač a študenti UK Tomáš Tkáčik a Maroš Gápa.
Podľa aktuálnych informácií organizátorov bude s nimi Kancelária Národnej rady o probléme rokovať.
