VIEDEŇ. Odmalička chcel byť maliarom, no otec ho posadil do kancelárie ako úradníka. Napriek tomu sa katalánsky umelec Joan Miró stal jedným z najznámejších surrealistických umelcov 20. storočia. Retrospektívu jeho osobitých diel teraz prináša viedenská Albertina.
Miróa je tu poznať už z diaľky. Ľahkosť, spontánnosť až priam bezstarostná detská fantázia a hravosť. To všetko sa mieša a napĺňa nás pri pohľade na diela umelca.
„Múzeum prezentuje stovku Miróových obrazov, kresieb a objektov, pričom sa zameralo na zdôraznenie poetickej kvality diel,“ približuje výstavu Michaela Puschmannová z kancelárie mesta Viedeň Compress.
Organizátori ju nazvali Od zeme k oblohe a tvorbu umelca zoradili v Albertine chronologicky od autorových umeleckých počiatkov až po neskoré diela zo 70. rokov 20. storočia. Jeho práce sú nezameniteľné. „S bezstarostnou, takmer detskou fascináciou nazerá na okolitý svet a veci v ňom. Jeho vizuálny jazyk je magický a súčasne univerzálny,“ dodáva Puschmannová.
Mesiac, hviezdy a kométy, ľudské oko, hmyz, vtáky a ženy zapĺňajú Miróove obrazy a patria k najobľúbenejším motívom umelca. Obdivovať sa vo viedenskom múzeu dajú až do 11. januára.
Joan Miró: Zlato azúrovej oblohy, 1967.
