BRATISLAVA. Päť archeologických nálezov, ktoré objavili v areáli severnej terasy Bratislavského hradu, je Národná rada povinná zachovať.
V pondelok to oznámil vedúci kancelárie parlamentu Daniel Guspan.
Niektoré z nich sprístupnia verejnosti priamo na mieste, iné premiestnia či zakonzervujú tak, že ich zasypú zeminou.
Krajskí pamiatkari definitívne rozhodli začiatkom novembra.
Pilier dajú na nádvorie
Rekonštrukcia
obnova hradného paláca stála 63 miliónov eur;
v druhej fáze majú dokončiť okolie za 29 miliónov eur;
ide o podzemné garáže, hrubú stavbu Zimnej jazdiarne, Barokovú záhradu za 16,5 milióna eur, neskôr dokončia jazdiareň a obnovia terasy za 12,5 milióna eur.
Zachovať a sprístupniť plánujú jeden z najcennejších archeologických nálezov – rímsku dlažbu spolu s pätkami múrov.
Tá vedie popod hranicu niekdajšej barokovej záhrady vo východnej časti severnej terasy.
Nález chcú prekryť zeminou a na vrch dať trávu, vznikne tak krytý priestor, do ktorého sa návštevníci dostanú dverami.
Kancelária Národnej rady na to podľa Guspana teraz hľadá peniaze.
Zachovať plánujú aj pilier z rímskeho obdobia. Rozrežú ho však na tri kusy a v oceľovej ochrannej klietke ho premiestnia na nádvorie Bratislavského hradu.
Premiestnenie nálezu kritizuje archeologička Tatiana Štefanovičová. „Pilier má byť tam, kde je funkčný, na nádvorí sa bude každý pýtať, čo tam robí,“ hovorí.
Takto má vyzerať prístup ku prikrytej rímskej dlažbe na severnej terase Hradu. VIZUALIZÁCIA – BOUDA A MASÁR
Múrik neradili presunúť, tak pôjde pod zem
Zvyšné nálezy z rímskeho obdobia plánujú zasypať zeminou. Chcú ich tak podľa Guspana ochrániť.
„Navrhovali sme Krajskému pamiatkovému úradu, že šestnásťmetrový múrik by sme radi vystavili vonku. Odpoveď bola, že jeho hodnota je vyššia, keď ostane na mieste,“ hovorí Guspan.
Nad zasypanými nálezmi chcú na ne na povrchu upozorniť kameňmi. Podobný princíp je použitý aj pri iných archeologických nálezoch objavených na východnej terase hradu.
Archeologička Štefanovičová je proti podzemným garážam na hradnom kopci a hovorí, že proti bola aj komisia, ktorá tam robila výskum v rokoch 2010 až 2012.
„Boli tam prítomní aj archeológovia z Rakúska, ktorí výskum veľmi vysoko hodnotili a nevedeli pochopiť, prečo musia byť garáže práve v areáli Hradu,“ hovorí Štefanovičová.
„Objavené keltské osídlenie s rímskymi stavbami je totiž určite aspoň stredoeurópsky unikát,“ dodáva. Myslí si, že by mal byť celý nález muzeálne sprístupnený.
Kvôli zachovaniu rímskeho múrika na mieste nálezu posunuli aj plánovaný vjazd do garáže.
Guspan priznáva, že vzhľadom na nálezy a komplikovanejšiu ťažbu podložia sa celkové náklady na výstavbu zvýšia. Chcú však ušetriť inde.
Garáže by mali byť hotové v marci 2016.
FOTO SME - TOMÁŠ BENEDIKOVIČ
