BRATISLAVA. Voliči sa odkláňajú od strán a volia najmä nezávislých kandidátov, ukázali tieto komunálne voľby na celom Slovensku.
V Bratislave to je trochu iné, vidieť to aj na zložení mestského zastupiteľstva.
Aj v Bratislave uspeli rôzni nezávislí, aktivisti a ochranári, mnohí sa však do mestského parlamentu dostali na kandidátke dvoch veľkých pravicových koalícií.
Jednu z týchto koalícií dokonca môže viesť Ján Budaj, ktorý postavil stranu Zmena zdola, DÚ práve na aktivistoch a nezávislých.
Vo voľbách bola súčasťou Bratislavskej občianskej kolície, kde sú KDH, Nova, OKS, OĽaNO, SMK, Zmena zdola, DÚ, KDS.
Získala dvanásť zo 45 poslancov zastupiteľstva. Ku koalícii sa teraz pripojili aj traja nezávislí poslanci a tak môže mať najviac hlasov, hoci stále nie väčšinu. O tom, kto klub povedie, ešte nerozhodli.
Najviac poslancov, piatich, v rámci koalície získala Budajova Zmena zdola, DÚ. Medzi nimi napríklad aj aktivistky a ochranárky Elenu Pätoprstú a Katarínu Šimončičovú.
Aktivistka a dizajnérka Elena Pätoprstá.
Netradičná strana
- vznikajúci klub Bratislavskej občianskej koalície: Zmena zdola, DÚ, KDH, OĽaNO, Nova, OKS, KDS, SMK a traja nezávislí - 15 poslancov;
- SDKÚ, Most-Híd, Sieť, SaS - 14 poslancov;
- nezávislí - 8 poslancov;
- Smer - 6 poslancov;
- EDS - 1 poslanec.
- Primátor Ivo Nesrovnal - je nezávislý, vystúpil z SDKÚ.
„Zmena zdola nie je klasická strana, už jej názov hovorí o tom, že zastrešuje aktívnych občanov, ochranárov, protikorupčných aktivistov, ktorí chcú zmenu, zmenu zdola,“ vraví Šimončičová.
„Nie sme členmi strany, sme nezávislí občania. Je lepšie byť v skupine podobne zmýšľajúcich a konajúcich ľudí, so spoločným programom, ako byť sama.“
Koalícia sa zaviazala napríklad k tomu, že väčšina jej kandidátov budú aktívni občania z občianskych združení a iniciatív a nezávislí odborníci, či odmietla predvolebné dohody napríklad ohľadom mestských podnikov alebo vicestarostov.
Šimončičová hovorí, že ako mestská poslankyňa by toho chcela zmeniť veľa: obnoviť či vybudovať dôveru verejnosti v samosprávu, vypracovať zásadné dokumenty mesta ako napríklad zapájanie verejnosti do rozhodovania alebo koncepciu starostlivosti o zeleň či zmeniť prístup mesta k životnému prostrediu.