BRATISLAVA. V bratislavskej Petržalke by mohol vyrásť mrakodrap s 85 nadzemnými podlažiami.
Je navrhnutý ako súčasť projektu, ktorý by mal byť vybudovaný v bývalom priemyselnom areáli Matador, v objektoch by mali byť priestory na bývanie, pre obchody, služby a administratívu.
Vladimír Hučko zo spoločnosti P.G.A., ktorá zámer predložila, povedal, že sa zatiaľ jedná len o návrh. Ten prejde rôznymi stupňami schvaľovania a pripomienkovania, ktoré ovplyvnia výslednú podobu projektu.
Hučko povedal, že v predložených materiáloch sa jedná o maximálne teoretické kapacity, ktoré ale nemusia byť uskutočnené.
Miestny úrad pripravuje územný plán zóny Matador, budúce stavby na tomto území budú musieť byť v súlade s ním.
Návrh územného plánu zóny je možné pripomienkovať do konca februára, touto otázkou sa bude zaoberať aj budúci petržalský starosta.
VIZUALIZÁCIA - ARCHITEKTONICKÁ KANCELÁRIA ING. ARCH. IVAN KOČAN AA, Dostupné na enviroportal.sk.
Bez pridanej hodnoty
Súčasný starosta Petržalky Vladimír Bajan povedal, že za mestskú časť podpísal pre Okresný úrad životného prostredia nesúhlas s týmto investičným zámerom.
„Nielen že nebudem súhlasiť s budovou, ktorá by mala mať 85 nadzemných podlaží v tejto lokalite (ale ani v mnohých ďalších), ale nesúhlasím ani s celým projektom tak, ako ho táto spoločnosť pripravila,“ povedal.
Podľa neho ide len o zahusťovanie výstavby bez pridanej hodnoty pre Petržalku a jej súčasných obyvateľov či obyvateľov, ktorí by tu mali pribudnúť, keďže chýba infraštruktúra ako napríklad škôlky či športoviská.
S takto vysokou stavbou by v prípade zvolenia za petržalského starostu nesúhlasil ani Marian Greksa (nezávislý).
„Môj názor je, že taká vysoká budova do Petržalky naozaj nepatrí,“ povedal Kristián Roman Zimmermann (nezávislý). „Osobne som zástancom stavebnej uzávery, ktorú by bolo možné obísť len v prípade kladného postoja obyvateľov dotknutých ulíc.“
Tento investičný zámer považuje za prehnaný a bez reálneho opodstatnenia, keďže v Bratislave je dostatok voľných kancelárskych priestorov a bytov.

Plán podľa investora?
„Západný rozvoj je najperspektívnejšie územie z hľadiska budúceho rozširovania Bratislavy,“ myslí si kandidát na starostu Pavel Nechala (nezávislý).
Súhlasí s revitalizáciou priemyselných oblastí na bývanie a zeleň. Dodáva, že v tomto prípade by mal byť súčasťou projektu aj 500 metrov dlhý park a dopravné napojenie na diaľnicu, teraz sa posudzujú kapacitné možnosti a konkrétna podoba vrátane počtu poschodí bude podliehať ďalším konaniam.
S výškou stavby by nesúhlasil ani Ján Hrčka (nezávislý). „Nie je to len otázka jedného mrakodrapu. Územný plán zóny sa nemôže robiť tak, že si ho v podstate nakreslí investor a mestská časť povie obyvateľom, ak sa vám nepáči, pošlite pripomienky.“
„Výškové budovy prinášajú vždy problémy s parkovaním, lebo súčasťou bytu nie sú automaticky garážové státia. Toto by som sledovala aj ako starostka pri predloženom návrhu,“ hovorí Iveta Plšeková (Sieť, SaS, KDH, Most-Híd, Mladá Petržalka, Strana zelených). „Požadovala by som to aj pri územnom pláne zóny, kde predpokladám dôjde aj zníženiu z 85 podlaží. Budem presadzovať dostatok bezplatných parkovacích miest a oddychovú zónu.“
Dodala, že by rokovala s investorom aj o zachovaní niektorých objektov, ktoré sú vnímané ako priemyselné pamiatky Starej Petržalky.
Chaotické umiestnenie
„V tejto časti Bratislavy je podľa mňa umiestnenie takejto vysokej budovy chaotické a počet bytov, ktoré tu chce developer postaviť, je možno aj niekoľkonásobne vyšší, ako uvedené územie zvládne,“ povedal Daniel Šavel (nezávislý).
Hovorí, že v urbanisticky zvládnutých metropolách sa výškové budovy sústreďujú do tzv. hniezd, a myslí si, že rozhodujúce slovo by mal mať mestský architekt.
Jozef Augustín (Agrárna strana vidieka) považuje za chybu, že Petržalka dodnes nemá schválené územné plány zón, a táto téma bude jednou z jeho priorít.
„Zatiaľ nepoznám dôvod v tej zóne regulovať výšku zástavby, pokiaľ to umožňuje územný plán mesta a stavby nebudú v tesnej blízkosti terajšej rodinnej zástavby. Ide hlavne o to, aby sa vyriešili komunikácie, takže tam nevznikne prehustenie dopravy a preťaženie sietí,“ povedal.
Ako starosta by dohliadol na aspekty stavby ako kapacity inžinierskych sietí a prístupových komunikácií či sociálneho a občianskeho vybavenia, tiež na vplyv stavby na životné prostredie.
„Budem sa snažiť ovplyvniť stavebný zámer tak, aby sa stal integračnou súčasťou celej Petržalky,“ povedal.
Vyjadrenie kandidátky Márie Javorekovej (Právo a spravodlivosť) sa redakcii nepodarilo získať.
VIZUALIZÁCIA - ARCHITEKTONICKÁ KANCELÁRIA ING. ARCH. IVAN KOČAN AA, Dostupné na enviroportal.sk.
