Pre developerské projekty Vydricu a Zuckermandel musí mesto meniť dopravu na nábreží.V bratislavskom podhradí začali stavať, od brala k rieke povedie lávka
BRATISLAVA. Bude na bratislavskom nábreží diaľnica, budú tu autá jazdiť až v siedmich pruhoch? pýta sa hlavného mesta Cyklokoalícia, občianske združenie za Lepšiu mestskú cyklistiku.
Vo svojej výzve vedeniu mesta upozorňuje, že nábrežie sa má premeniť na rušnú tranzitnú komunikáciu. Na úkor chodcov a cyklistov dostanú viac priestoru autá.
V mestách vo svete je úplne opačný trend. Cyklokoalícia dáva za príklad Madrid, kde brehy rieky Rio vrátili obyvateľom, podobne vyhnal autá z nábrežia aj Paríž.
Dopravnú zmenu na nábreží Bratislava ešte neschválila.
Cyklokoalícia varuje, že primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporu Smeru) si vzal čas do polovice novembra. Obáva sa podpísania rozhodnutí v povolebnom čase, ako to vo viacerých prípadoch urobil bývalý bratislavský primátor Andrej Ďurkovský.
Ftáčnik síce potvrdzuje novembrový termín, no v tomto čase má magistrát podľa neho len preskúmať riešenie rozšírenia jazdného pruhu pri Mostovej, ulice neďaleko historickej budovy divadla.
„Čas na nájdenie najlepšieho riešenia je do polovice budúceho roku,“ hovorí primátor. „Ak sa cyklokoalícia bojí, že podpíšem rozšírenie jazdného pruhu pri Mostovej po voľbách, tak verejne vyhlasujem, že to neurobím.“
Veľká výstavba pod Hradom
Zuckermandel
Samostatná obec, ktorú v roku 1851 pričlenili k Bratislave;
Spolu s Vydricou sa stali štvrtým obvodom – Podhradím, takzvaným Tereziánskym mestom;
V 50. a 60. rokoch 20. storočia bol skoro celý Zuckermandel aj s Vydricou zbúraný, začala sa výstavba Mosta SNP.
Dôvodom rozširovania cesty na nábreží je plánovaná výstavba Vydrice pod hradným kopcom a už rozbehnutý susedný projekt Zuckermandel.
Primátor hovorí, že o siedmich pruhoch na nábreží sa začalo uvažovať ešte v minulom volebnom období.
„Projektu Vydrica dali podmienku, že musí na Mostovej zabezpečiť dva priame jazdné pruhy rozšírením cesty o jeden pruh. Mne sa také riešenie nepáči a povedal som to aj na verejnej prezentácii.“
Križovatku na Mostovej mali developeri urobiť na svoje náklady do marca roku 2016, termín sa nestihne, keďže mesto nevydalo povolenie a ešte ani nerozhodlo, ako budú dopravu riešiť.
Čakajú na odchod ambasády
Ftáčnik sľubuje, že bude hľadať inú dopravnú alternatívu. „Po rozhodnutí USA, že sa presťahuje americké veľvyslanectvo, som sa priklonil k možnosti otvoriť znovu pôvodný vjazd do garáže Carlton a z Mostovej ulice urobiť pešiu zónu.“ Do garáží by sa tak vchádzalo ako kedysi z Riegeleho ulice.
Túto alternatívu podporuje aj hlavná architektka mesta Ingrid Konrad. Hovorí, že toto riešenie súvisí s jej návrhom uzavrieť Štúrovo námestie pre autá. Z námestia by chcela mať pešiu zónu s električkou.
„Sme v štádiu diskusií o sprístupnení zóny Medená, Kúpeľná a Palackého. V minulosti, keď americká ambasáda zaplatila prestavbu vjazdu do garáže Carlton, vyvolala zo svojho hľadiska potrebu zatvorenia vjazdu z Riegeleho, hoci mala nájom priestoru na Hviezdoslavovom námestí do začiatku roku 2015. Tak vzniklo pre mesto a jeho obyvateľov z hľadiska kvality verejného priestoru nevhodné a dlhodobo neudržateľné riešenie. Tomuto sa do budúcnosti musíme vyvarovať.“
Americké veľvyslanectvo sa však z Hviezdoslavovho námestia nechce sťahovať hneď. Hovorí sa o piatich rokoch. Kým sa tak stane, Ftáčnik v súvislosti s dopravou vraví, že „bude možno treba nejakú dočasnú úpravu“.
Prečítajte si blog Cyklokoalície: Bude na Rázusovom nábreží diaľnica?
Hlavná architektka: Som proti rozširovaniu cesty
Ingrid Konrad kreslí autá na nábreží pod zemou. Nábrežie by malo patriť električkám, chodcom a cyklistom.
BRATISLAVA. Autá pod zem, hore ostanú iba električky, peší a cyklisti. Takýto návrh dopravného riešenia na nábreží predstavovala hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad spolu s hlavným dopravným inžinierom Tiborom Schlosserom ešte pred nástupom do funkcie v roku 2011.
„Riešenie sa ponúkalo už s výstavbou komplexu River Park I. či zóny Podhradie,“ vraví Konrad. „Vtedy, v čase šoku zo zadlženia mesta, sa to všetkým zdala veľká utópia a o čerpaní iných prostriedkov ani chýru, ani slychu. Brali sme to ako nevyhnutnú víziu do budúcnosti.“
Proti rozširovaniu
Konrad vysvetľuje, že o dopravnej zmene na nábreží a náraste automobilovej dopravy v území sa začalo hovoriť v rámci posudzovania developerských projektov Vydrica a Zuckermandel.
„Už v minulosti upozorňovali dopravní odborníci na nie optimálne prejazdný bajpas na nábreží pri Štúrovom námestí a pri príležitosti posudzovania dokumentácie novej výstavby v zóne Podhradie zadali investorom podmienku rozšíriť v tejto úrovni nábrežia komunikáciu o jeden jazdný pruh tak, aby aj tu boli smerom na Šafárikovo námestie dva priame jazdné pruhy a jeden odbočovací doľava na Štúrovo námestie.“
Investori tak predložili varianty na magistrát. Konrad vraví, že názory na ne boli na magistráte rôzne.
„Ja som bola a som zásadne proti tomuto rozširovaniu komunikácie v tak atraktívnom a dôležitom bode, akým je vstup do Starého mesta cez Štúrovo námestie. Už teraz je to nehostinná a pre chodca alebo cyklistu nepríjemná situácia, ktorou trpí aj Slovenská národná galéria.“
Na verejnej prezentácii architektka predstavila svoj názor. „V budúcnosti nepustiť autá z tohoto smeru do Štúrovho námestia a miesto rozšírenia komunikácie dopravnú situáciu stabilizovať dvomi priamymi jazdnými pruhmi smer Šafárikovo námestie a k promenáde vytvoriť široký prechod pre chodcov.“
Využime koľajiská
Dlhodobým problémom Bratislavy podľa Konrad je, že riešenie nosného dopravného systému je založené zatiaľ len na električkách.
„Na spájanie vzdialených cieľov v meste slúžia v prvom rade metrá a mestské rýchlodráhy. Od v súčasnosti spracovávaného generelu dopravy očakávam práve návod na využitie koľajísk na území nášho mesta na takýto spôsob dopravy. Električka v súčasnom meste spája krátke a stredne dlhé ciele a vo vnútromestskom priestore je účinnou náhradou automobilovej dopravy. Jej zástavky sú aktivátormi verejného priestoru. “
Pohľad do prezentácii dopravy PKO, autá sú kreslené pod zemou.
Lucia Tkáčiková