BRATISLAVA. Bratislavská radnica zvieratám v núdzi znova ubrala. Myslí si to občianske združenie Sloboda zvierat, ktoré na základe zmluvy s bratislavským magistrátom na území hlavného mesta odchytáva túlavé zvieratá.
Podľa Slobody zvierat radnica minulý mesiac zaviedla niekoľko zmien v neprospech túlavých a zranených zvierat. Informovala o tom predsedníčka Slobody zvierat Pavlína Dugovičová.
Súčasná zmluva o veterinárnej asanácii medzi mestom Bratislava a Slobodou zvierat platí od septembra tohto roka.
Podľa nej Bratislavčania už túlavé či zranené zvieratá nehlásia útulku, ale rovno mestskej polícii na čísle 159.
Pokles zachránených zvierat
Prijaté hlásenia mestskí policajti potom e-mailom pošlú Slobode zvierat, a tí zviera odchytia a odvezú do útulku.
Podľa Slobody zvierat však od októbra pribudla novinka, radnica vraj mestským policajtom zakázala asistovať pri monitoringu nahlásených zvierat v teréne.
Výsledkom je podľa Dugovičovej zvýšenie neúspešných výjazdov a pokles zachránených zvierat až o 45 percent.
„Zvieratá migrujú a bez súčinnosti hliadky MsP a kontaktu na nahlasovateľa, aby sme mohli informácie o polohe zvieraťa aktualizovať či spresniť, je záchrana oveľa ťažšia,“ povedala predsedníčka Slobody zvierat.
Ako dodala, pritom v septembri, kým pri monitoringu pomáhala aj polícia, zvládla Sloboda zvierat urobiť 186 odchytov, tieto zvieratá putovali do karantény a neskôr do útulku.
Policajti totiž okrem zadania objednávky išli aj k zvieraťu a pomohli ho monitorovať do príchodu pracovníkov z útulku.
Po novom môžu podľa Dugovičovej policajti už len vystaviť objednávku, v nej však vraj často chýba napríklad kontakt na nahlasovateľa.
Hlavné mesto však celý problém vidí inak. Podľa hovorcu mesta Bratislavy Stanislava Ščepána mestská polícia komunikuje s oznamovateľom a ak ten dovolí, číslo policajti posunú Slobode zvierat.
Túlavé zviera zatiaľ sleduje oznamovateľ, podľa Ščepána to tak bolo aj doteraz. Ak je zviera agresívne, na miesto ide aj policajná hliadka.
So zmenami sú nespokojní
„Ak oznamovateľ neposkytne telefónny kontakt, odchyt sa nerealizuje, aby sa zabránilo slepým výjazdom,“ vysvetlil Ščepán s tým, že situácií, keď ľudia nedajú svoje telefónne číslo, je minimum.
Ak Sloboda zvierat ide na nahlásené miesto, má kontakt na nahlasovateľa a teda vie, kde sa zviera nachádza a aj tak sa im ho nepodarí chytiť, je to preto, že nepoužili narkotizačné pištole a neodborne vykonali odchyt, myslia si na radnici.
Hlavné mesto vraj Slobode zvierat v októbri pripravilo aj viacero iných zmien, s ktorými je občianske združenie nespokojné. Jednou z nich by mal byť zákaz prijímania mačiek do útulku.
Výnimkou sú podľa Slobody zvierat iba voľne žijúce mačky (tzv. ferálne) , ktoré sú zaradené do poradovníka na kastráciu.
Tie však hneď na druhý deň po kastrácii púšťajú opäť na slobodu. Sloboda zvierat tvrdí, že útulok Polianky mesačne prijme približne 50 mačiek a z toho je len jedna štvrtina voľne žijúcich.
Inak ide o opustené mačiatka, zranené a choré či zabehnuté domáce mačky, ktoré neprežijú na ulici.
„Väčšina mačiek prijatých do útulku potrebuje dlhodobú, nákladnú starostlivosť: ošetrenie, liečbu, očkovania, operácie, mačiatka sú odkázané na intenzívnu starostlivosť, ide tu o záchranu životov. Iba na veterinárne úkony spojené s liečbou mačiek sme minuli za mesiac september 1 500 eur,“ priblížila Dugovičová, podľa ktorej magistrát tieto problémy zrejme nezaujímajú, za štyri roky sa totiž vedenie do útulku neprišlo ani pozrieť.
Podľa bratislavskej radnice ide o neopodstatnené tvrdenia občianskeho združenia. „Sloboda zvierat môže prijať do útulku všetky mačky, a to aj ferálne, ako je uvedené v zmluve. Problém je v tom, že je ťažké určiť, kedy ide o zatúlanú mačku a kedy o divú. Ide o subjektívne posúdenie,“ bráni magistrát hovorca mesta Ščepán.
Magistrát neprispieva nálezcom
Slobode zvierat prekáža i to, že radnica nechce prispievať na nálezcom prinesené zviera do útulku ani na zvieratá s čipom, u ktorých je vraj často ťažké zistiť majiteľa.
Podľa Slobody zvierat magistrát má prispievať na každé odchytené zviera nahlásené cez linku mestskej polície, k tomu ho viaže zmluva.
Ak však zatúlané či nájdené zviera na vlastné náklady do útulku prinesie občan, magistrát už prispievať nebude.
Podľa Ščepána je v zmluve so Slobodou zvierat jasne definovaná služba odchyt túlavých zvierat. Sloboda zvierat by tak prinesené zviera mala prijať, a to bezodplatne.
„Suma vysúťažená so Slobodou zvierat zahŕňa položku: odchyt zvieraťa a s tým spojené náklady, teda nie je možné platiť za donesené zviera priamo do Slobody zvierat,“ priblížil Sčepán.
Problém Sloboda zvierat vidí aj v tom, že radnica nebude prispievať na zviera s čipom. Podľa občianskeho združenia totiž nie u všetkých začipovaných zvierat možno zistiť majiteľa.
Často vraj chýba registrácia čipu v centrálnom registri zvierat, prípadne je tam uvedená zlá či neexistujúca adresa či neaktuálny kontakt a sú aj prípady, keď sa majiteľ zvieraťa vzdá.
Nájdené zvieratá tak ostávajú v dlhodobej starostlivosti útulku, konštatuje Sloboda zvierat. Vedenie hlavného mesta však tvrdí, že ak má zviera čip, má aj majiteľa.
Ako vysvetlil Ščepán, ak má zviera čip, tak hovoria o zabehnutom a nie túlavom zvierati, tak to vraj definuje zmluva. Po naskenovaní čipu má útulok takéto zviera vrátiť majiteľovi.
Nová zmluva
Argumenty, že Sloboda zvierat nevie majiteľa nájsť či kontaktovať, sú podľa radnice len výhovorky.
Súčasná zmluva o veterinárnej asanácii medzi bratislavským magistrátom a občianskym združením Sloboda zvierat platí od 1. septembra 2014. Zmluva je uzavretá na jeden rok.
Túlavé zvieratá však Sloboda zvierat odchytávala v hlavnom meste aj predtým, vtedajšiu zmluvu malo mesto s organizáciou uzatvorenú do 28. marca tohto roka, dodatkom ju neskôr predĺžili do konca mája.
Radnica v tom čase vypísala súťaž na prechodné obdobie troch mesiacov, do ktorej sa prihlásila opäť iba Sloboda zvierat.
Zmluva bola podpísaná na dobu od 1. júna 2014 do konca augusta 2014. Bratislavský magistrát Slobode zvierat v tom čase na službu mesačne prispieval sumou 4 150 eur.
