Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik hovorí, že od premiéra historicky prvýkrát vybavil pomoc vlády šesť miliónov. Odpustenie dlhu Žiliny, kde je primátorom člen Smeru, neberie.
Pravica sa v Bratislave spája proti vám ako kandidátovi vládneho Smeru. Cítite sa tak?
„Vôbec nie. Myslím, že je detinské to, čo tu pravica stvára a snaží sa otázku primátora opäť položiť stranícky. Vyhlasujú, že ide o to, aby nestratili baštu, no vôbec nevnímajú, akého kandidáta ponúkajú. Toto mesto je v ťažkých problémoch, do ktorých ho dostali aj moji predchodcovia, ktorí boli len z pravicovej koalície. Nerozmýšľajú teda, kto je pre Bratislavu najlepší, kto jej pomôže a pohne ju ďalej, ale rozmýšľajú mocensky - my budeme mať primátora, lebo chceme ukázať vládnemu Smeru. No čo ukážu Bratislavčanom? Návrat do roku 2010? Nemalo by to byť súťaženie o tom, kto je najlepší kandidát?“
Máte pravdu, že za pravicového primátora, vášho predchodcu sa v meste diali veľmi zvláštne veci. Ako ste si vy získali Smer?
„Pred štyrmi rokmi v Smere rozmýšľali, že postavia vlastného kandidáta, nakoniec to vyhodnotili tak, že kandidát, ktorý bude mať za sebou značku Smeru, nemá šancu v Bratislave uspieť.“
- pre rokom 1989 bol členom KSČ, po roku 1991 SDĽ;
- minister školstva v prvej vláde Mikuláša Dzurindu;
- po roku 2005 šiel do komunálnej politiky, bol aj starostom Petržalky;
- v roku 2010 ho zvolili za primátora Bratislavy.
Tú značku máte za sebou teraz vy.
„Nemám, tú mi tlačíte iba vy. Ja som nezávislý kandidát. Mňa napríklad podporuje aj Strana moderného Slovenska, aj strana Právo a spravodlivosť. Je to dôležité? Podstatné je to, s akým profilom ide človek do volieb.“
Prispieva vám Smer aj na kampaň?
„Pred štyrmi rokmi to bolo aj o peniazoch, teraz žiadne peniaze od Smeru nemám.“
Ale očakávali ste, že vám prispejú.
„Boli také diskusie, no zatiaľ sme sa nedohodli. Diskutujeme o tom.“
Ako si financujete kampaň?
„Mám transparentný účet, na ktorý mi prispievajú ľudia. Podľa toho, koľko sa mi podarí vyzbierať, taká je kampaň. Opakujem, nie som kandidát Smeru, nič mu nemusím splácať.“
Pred štyrmi rokmi bol počas víťaznej volebnej noci vo vašej centrále aj premiér Robert Fico, Monika Flašíková-Beňová a iní členovia Smeru. Oslavovali s vami.
„Áno, dali mi podporu a brali to tak, že sa prvýkrát za dvadsať rokov podarilo zvíťaziť v Bratislave človeku, ktorý má sociálnodemokratickú orientáciu. Ja sa k tej orientácii hlásim, od roku 2004 nie som členom žiadnej politickej strany, keď sa ukončila činnosť strany SDA. Som blízko hodnotám, ku ktorým sa hlási Smer-sociálna demokracia, ja v tom nevidím nič zlé.“
Diskutovali ste za posledné štyri roky s pánom premiérom o tom, ako funguje mesto?
„Samozrejme, riešil som s ním niekoľkokrát financovanie mesta. V tomto nastavení je Bratislava podhodnotená. Keď sa v roku 2002 robila fiškálna decentralizácia, tak špeciálne zle dopadla Bratislava - keď si to porovnáte napríklad s estónskym Tallinnom, ktorý má asi štyristotisíc obyvateľov, no má dvakrát vyšší rozpočet.“
Zjavne ste pána premiéra nepresvedčili, aby to zmenil.
„Hovorili sme o tom. Premiér povedal, že vidí priestor v tom, aby sa to prehodnotilo, v nadväznosti na audit kompetencií a financovania celej samosprávy, to znamená aj po diskusii v ZMOS. Žiaľ, audit zatiaľ nepriniesol konkrétne návrhy pre samosprávu ani pre naše mesto. Keď sme boli na tom veľmi zle, tak som pánu premiérovi povedal, že Bratislava si nevie poradiť na rok 2014 bez finančnej podpory od vlády, lebo máme veľké európske projekty a znížil sa nám počet obyvateľov vzhľadom na negatívne výsledky sčítania ľudu. A predseda vlády povedal, áno, pomôžeme Bratislave, lebo ju považujeme za hlavné mesto, a prvýkrát za 25 rokov sme dostali financie na funkcie hlavného mesta – spolu šesť miliónov eur, z toho 2,5 milióna ako návratný príspevok.“
Je to jednorazová pomoc?
„Nie, hovoril som pánovi premiérovi aj ministrovi financií, že nie sme hlavným mestom na jeden rok.“
Existuje o tom nejaká podpísaná dohoda, že aj budúci rok dostane mesto peniaze?
„Je to o politickej diskusii.“
Radoslav Procházka teraz pred voľbami vyhlásil, že sa v Bratislave musí spojiť s pravicou, lebo podľa neho magistrát v skutočnosti ovládajú ľudia Pavla Pašku.
„Ako? (smiech). Neviem, kde na to pán Procházka prišiel. Neviem, prečo s tým neprišiel pred štyrmi mesiacmi, keď sme sa tu rozprávali o komunálnych voľbách.“
Rokovali ste o možnej podpore do volieb?
„Áno, rokoval som so všetkými relevantnými stranami okrem SDKÚ, ktorá v januári tohto roku oznámila vlastného kandidáta.“
Možno to pán Procházka povedal aj v súvislosti s tým, že u vás ako riaditeľ magistrátu pracoval Viktor Stromček, ktorý bol potom šéfom kancelárie Národnej rady a teraz je štátnym tajomníkom na ministerstve dopravy.
„Na všetky vedúce funkcie na magistráte sme robili výberové konania. Skúste napríklad o architektke Plencnerovej povedať, že to je človek Pavla Pašku, podobne o iných zamestnancoch magistrátu. Netuším ani, akú majú politickú orientáciu. Tri miesta bez výberových konaní boli riaditeľ magistrátu, riaditeľ kancelária primátora a hovorca. To sú ľudia, ku ktorým musím mať dôveru, všetci ostatní šli cez konkurzy. To, že pán Stromček má blízko k predsedovi Národnej rady, nepopieram. Ale to je iný rozmer. Pred voľbami sa všetko nesmierne politizuje, aj po tom výroku pána premiéra k mestu Žilina. Nemyslím si, že to bolo šťastné, no to si zodpovie pán premiér.“
Žiline vláda odpustila 17-miliónový dlh a premiér to odôvodnil aj tým, že primátor je zo Smeru. Mali by mať teda podľa vás primátori a starostovia za Smer výhodu oproti tým ostatným?
„Myslím, že to tak nemá byť.“
Poviete to aj premiérovi Ficovi, že takýto postup nie je v poriadku?
„Áno, keď sa o tom budeme rozprávať.“
Keď sme pri obsadzovaní ľudí na magistráte, priviedli ste napríklad hlavného dopravného inžiniera Tibora Schlossera. Ste spokojný s jeho prácou a chceli by ste, aby svoju funkciu zastával aj naďalej?