
Jozef Golonka (vpravo) s Jánom Starším v plnej paráde. Časy aktívnej činnosti prežil „Žiletka“ v dresoch Sokola NV Bratislava, Slovana Bratislava, Dukly Jihlava, SC Riessersee a LB Zvolen. ŠTARTFOTO – ARCHÍV
včanovi JOZEFOVI GOLONKOVI, ktorý je členom Siene slávy IIHF a Siene slávy slovenského hokeja. Hokejový odborník a tréner mnohých klubových tímov a reprezentácie Slovenska oslávi čoskoro svoje 65. narodeniny.
„Vo svojom živote som mal niekoľko míľnikov. Prvým bolo predčasné ukončenie prvého aj druhého štúdia na vysokých školách. Druhým bola skutočnosť, že som patril k hráčom, ktorí začínali s hokejom v Bratislave, žiaľ, svoju kariéru som v ňom neukončil. V tom období totiž chýbala snaha zainteresovaných, aby sa tak stalo. Aj preto som sa s aktívnou činnosťou lúčil vo Zvolene,“ povedal Golonka.
Ako si spomínate na bratislavské časy počas aktívnej činnosti?
„Bol to práve bratislavský hokej, ktorý položil základy slovenského hokeja. Z nášho mesta sa neskôr rozvíjal do ostatných oblastí. Do Popradu, Košíc, Trenčína či Nitry. Spomínam si na časy, keď sme pomáhali v Bratislave pri stavbe nového štadióna, ktorý v Československu niečo znamenal. Teší ma, že som mohol byť pri tom.“
Čo reprezentácia?
„Podmienky nominácie do národného tímu vtedajšieho Československa boli veľmi prísne. Museli ste byť skutočne dobrým hráčom.“
V súčasnosti má mladá generácia možnosť venovať sa športu profesionálne. Predchádzajúci režim vám túto možnosť nedal. Necítite sa ochudobnený?
„Za bývalých čias sme nemali také možnosti ako súčasná generácia. Profesionálny športovec bol kapitalista, ktorý bol odsudzovaný. Až v roku 1968 nás Alexander Dubček, prakticky na sklonku kariéry, pustil do zahraničia, kde sme mohli ochutnať profesionálny chlebík. Vtedy sme však už nemohli zasiahnuť do bojov medzi najlepšími hráčmi.“
Ako vás vnímali v zahraničí počas trénerskej kariéry, keď už bola možnosť cestovať?
„Ja osobne som mal vo svetovom hokeji dobrú pozíciu. Všade, kde som bol, razom pochopili, kde je Slovensko a Bratislava. Mnohí si nás aj v súčasnosti mýlia so Slovinskom a voľakedy nás oslovovali „ček“ ako Čech. V Amerike nevedia dve tretiny ľudí, kde sa nachádza naša krajina. Keď však poviete meno Pálffy či Šatan, každý si spomenie, že sú zo Slovenska.“
Ste jedným z desiatich ocenených, ktorí patria do Siene slávy slovenského hokeja. Aké sú vaše pocity?
„Ocenenie v podobe zaradenia do Siene slávy považujem za obrovský úspech, no nie je to len mojou zásluhou. Pomohli mi rodičia, spoluhráči a tréneri. Teším sa a zároveň si myslím, že do tejto výkladnej skrine slovenského hokeja patrí ešte mnoho iných ľudí.“
Čo pre športovca znamená fanúšik?
„Dobrý fanúšik je obrovskou posilou pre každého športovca. Dobrá atmosféra a plné štadióny vám vlievajú motiváciu a chuť. Kultúrny fanúšik je nenahraditeľný. Mrzí ma, že v súčasnosti chodieva na šport menej divákov ako v minulosti. K tomu však potrebujeme nové, modernejšie štadióny, ktoré poskytnú fanúšikom určitý komfort, a potom aj hra na ploche pôsobí ako divadelné predstavenie.“
MIROSLAV HÝLEK