Zuzana Kronerová hrá matku, ktorá sa rada pletie iným do života. FOTO SME – PAVOL MAJER
Marián Varga, autor hudby, si občas zašiel aj na divadelné skúšky. FOTO SME – PAVOL MAJER
Dnes je v divadle Astorka premiéra hry nórskeho dramatika Jona Fosseho Sen o jeseni. Je to prvé predstavenie, ktoré herci Szidi Tóbiás, Vladimír Hajdu, Zuzana Kronerová a Boris Farkaš pripravili v nových priestoroch divadla na Námestí SNP, v budove patriacej ministerstvu kultúry. Ako sa tu zabývali, spýtali sme sa režiéra Juraja Nvotu:
„V hre je postava, ktorá hovorí, že má rada staré domy, lebo akoby cítila všetkých ľudí, ktorí tam žili. Aj toto je stará budova, nejaké vyžarovanie tu je, no aj tak si myslím, že závisí najmä od nás, čo si z priestoru urobíme. Som vďačný, že Astorke v núdzi ponúkli nový prietor. Akurát ma mrzí, že sa neurobilo zvýšené hľadisko. Ministri, jeden za druhým boli takí skúsení divadelníci, a nič si nevšimli. Hádam sa to ešte podarí dorobiť.“
Na Škandinávca Jona Fosseho, ktorého hrávajú na najvýznamnejších európskych javiskách, na Slovenku ho však uvádzajú prvý raz, upozornila Astorku jeho rodáčka, scénická výtvarníčka Mona Hafsahl. Režisér spolu s dramaturgičkou A. Dömeovou vybrali hru, ktorá má iba štyri postavy, odohráva sa na jednom mieste, a predsa v nej prebehne celý život. Rozpráva o tom, kam až môže osudová láska muža a ženu doviesť.
K hudobnej spolupráci si astorčiania prizvali Mariána Vargu. Ako vyzerala spolupráca?
J. Nvota: „Spoločne so skladateľom Michalom Ničíkom prišiel s návrhom, že narobia rozličné hudobné motívy a ja si ich sám umiestnim, kam potrebujem. Tvorili teda slobodne, neboli zviazaní žiadnym časom, bez napätia z prerábania v dôsledku minutáže. Boli to pekné chvíle, keď Marián prišiel, stlačil gombík a my sme zrazu počúvali, čo skomponoval. Vždy som mal pocit, že presne takto som to cítil. Mám rád jeho súčasné hudobné obdobie, zamyslené, meditatívne.“ (bd)
