FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Kristína Izáková sa svižne pohybuje bez paličky, má výborný sluch a vôbec nepotrebuje okuliare. Neposlušné sivé vlasy má zopnuté sponkami a z modrých očí jej srší životná energia. Zaujíma sa o všetko, čo sa deje, ale najradšej má, keď jej dcéra, tiež Kristína, hrá na klavíri Schumanove skladby. Pani Izáková dnes oslavuje sto rokov a je našou najstaršou žijúcou inžinierkou.
Príbeh jej života sa začal odvíjať pred sto rokmi na Morave. „Mojím snom bola medicína – veľmi som ju chcela študovať. Strýko bol lekár, a keďže nemal syna, mala som byť jeho nástupkyňou ja. Ale v Brne nebola univerzita a ja som nevedela po latinsky. Tak som sa prihlásila na vysokú školu technickú, odbor chémia. Absolvovala som dvoma štátnymi skúškami v roku 1928.“
Na škole sa zoznámila aj so svojím manželom, Slovákom Jánom Izákom, ktorému priviedla na svet dve dcéry – Kristínu o Oľgu. Celá rodina sa kvôli manželovmu povolaniu často sťahovala. Skôr ako zakotvili v Bratislave, žili v Gemerskej Hôrke, Slavošovciach aj na Morave. Tichú domácnosť mali iba pre mužovu žiarlivosť. „V mladosti sa chlapci za mnou obzerali, ale v skutočnosti nikdy nemal dôvod podozrievať ma,“ rozohní sa aj po toľkých rokoch pani Kristína.
Život Jána Izáka, žiaľ, predčasne ukončila tragická nehoda. V roku 1956 zahynul pri havárii lietadla v Tatrách. Kariéra pani Izákovej sa naplno začala rozbiehať až po jeho smrti. Keď sa dozvedela, že vznikne Slovenská akadémia vied, prihlásila sa. Spolu s Miroslavom Zikmundom sa stali prvými zamestnancami nového laboratória anorganickej chémie. Keď pani Izáková začne hovoriť o práci a svojich projektoch, oči sa jej rozžiaria a hlas zosilnie. Vyvinula nové analytické metódy a o svojich úspechoch prednášala aj v Nemecku, Poľsku a Maďarsku. Kópie jej prác si vyžiadali z Indie, Španielska a Južnej Ameriky.
Prácu v akadémii nesmierne milovala, preto ju rozčúlilo, keď jej po dosiahnutí dôchodkového veku nedovolili už pracovať. Iba ťažko si zvykala na dni plné ničnerobenia, bez práce v laboratóriu. Nakoniec našla záľubu v dlhých prechádzkach prírodou. Tvrdí, že práve príroda je jej receptom na dlhovekosť. K dobrému zdraviu určite prispel aj šport. „Ako dieťa som bola viac chlapcom. Aj von som chodila s chlapcami, plávala som, pretekala, cvičila. Milovala som šport. Dokonca som v Prahe vyhrala súťaž v hode loptou“, uzatvára rozprávanie o svojom živote pani Izáková.
MARÍNA DOBOŠOVÁ
