Tento mesiac majú začať s prípravnými prácami na ťažbu gudrónov

Nebezpečný odpad priviezli z rafinérie do lokality Srdce v Devínskej Novej Vsi v roku 1963 a povrch o desať rokov prekryli vrstvou ílovitých zemín. Miesto pritom patrí do chránenej oblasti a rezervácie.

Odpad je v kameňolome Devínskej Novej Vsi už 50 rokov.(Zdroj: SME - PAVOL FUNTÁL)

BRATISLAVA. Nebezpečné gudróny, ktoré bratislavskú Devínsku Novú Ves trápia už roky, by mali začať ťažiť v zime. Ministerstvo životného prostredia už vybralo zhotoviteľa a podpísalo s ním zmluvu. Ešte tento mesiac by sa mali začať v mestskej časti robiť prípravné práce, povedal starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor.

Ministerstvo uzavrelo takmer 11,9-miliónovú zmluvu s konzorciom .A.S.A. ENVIRO (Kamenné srdce), ktoré tvorí päť firiem. "Zhotoviteľ geologických prác musí teraz predložiť ministerstvu na schválenie vykonávací projekt sanácie. Po jeho schválení sa môže začať s prvými prácami," uviedol hovorca envirorezortu Maroš Stano.

Všetky práce by mali podľa slov starostu mestskej časti trvať do leta budúceho roku.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Toxický ropný odpad chcú začať odvážať ešte tento rok

Gudróny chcú vyťažiť

Vlani ešte nebolo jasné, či sa skládka v Devínskej Novej Vsi úplne odstráni, alebo odpad len zakonzervujú. Ministerstvo však chce gudróny vyťažiť kompletne. "Väčšia časť sa tepelne zhodnotí a tá časť, ktorú nebude možné využiť a spáliť, pôjde na skládku," vysvetľuje hovorca.

Skládka z bývalej rafinérie minerálnych olejov Apollo je v Devínskej Novej Vsi už 50 rokov. Zaberá tam takmer 4000 metrov štvorcových a odhaduje sa, že jej objem je vyše 30-tisíc kubických metrov (m3). Z toho je 18-tisíc m3 gudrónov a 12-tisíc m3 kontaminovaných zemín.

"Havarijný únik takýchto produktov môže spôsobiť znehodnotenie podzemných a povrchových vôd, pôd, aj ohroziť zdravie človeka," upozornil Stano.

V chránenej oblasti

Nebezpečný odpad priviezli z rafinérie do lokality Srdce v roku 1963 a povrch o desať rokov prekryli vrstvou ílovitých zemín. Lokalita pritom patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.

Na sanáciu gudrónov vyčlenilo ministerstvo životného prostredia 12,5 milióna eur z európskych peňazí. Z Operačného programu Životné prostredie bolo na tento a ďalších 18 projektov sanácie environmentálnych záťaží po celom Slovensku určených 47,5 milióna eur.

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  3. Top First moment dovolenky na leto 2018
  4. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  5. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  6. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  8. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať
  9. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok
  10. Slováci triedia lepšie
  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  3. Riešenia pre hnedú planétu
  4. Veľtrh vzdelávania v Srbsku
  5. Exkurzia študijných programov AKP a PSA SvF STU v Bratislave
  6. Top First moment dovolenky na leto 2018
  7. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  8. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  9. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 18 929
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 6 932
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 5 974
  4. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 3 140
  5. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 458
  6. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 1 977
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 971
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 732
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová 1 610
  10. Slováci triedia lepšie 1 212