Po dokumente o komunizme nakrútili hraný film o Františkovi Jozefovi.
BRATISLAVA. Tínedžeri v uniformách habsburskej monarchie, dievčatá v dobových šatách a viedenský valčík.
Študenti bratislavského Prvého súkromného gymnázia nakrútili 50-minútový hraný film o živote habsburského monarchu Františka Jozefa.
V utorok večer mal v bratislavskom kine Lumiére premiéru film Symbol monarchie.
Na prvý pohľad ide o študentský film, vidno to na viacerých technických nedokonalostiach. Miestami však pripomína väčšie profesionálne produkcie.
„Príprava sa začala v októbri 2012, scenár sa aj s miernymi úpravami písal jeden rok. Nakrúcať sme začali v decembri 2013 a skončili sme v júni 2014,“ hovorí režisér, scenárista a kameraman Peter Poch.
So spolužiakmi nakrútili už sedem hraných filmov a štyri dokumenty.
FOTO - Šimon Kľuska
Do terénu za nakrúcaním
V roku 2012 vytvorili dokument V tieni komunizmu, neskôr prišla učiteľka dejepisu Barbora Ulrichová s napádom na film o cisárovi Františkovi Jozefovi.
Na oba dostali grant od Nadácie Orange. Tému chceli prepojiť aj s výročím vypuknutia prvej svetovej vojny.
Učiteľka korigovala správnosť údajov a vytýčila významné historické momenty, život Františka Jozefa si naštudoval Peter.
Celkovo mali desať filmovacích dní. „Nakrúcanie trvalo približne osem až deväť hodín, raz desať,“ opisuje režisér.
„Robili sme to počas celého školského roka. Natáčali sme aj v Apponyiho paláci, to sme natáčali pondelky počas vyučovania, keď je múzeum zatvorené pre verejnosť,“ dopĺňa Michal Gižický, ktorý hral hlavnú postavu.
„Raz sme nakrúcali v Rakúsku na kopci. Peťo hovoril, že to nebude problém, nakoniec to bola dvojhodinová cesta lesom hore do kopca, kam sme to všetko niesli,“ spomína Michal.
FOTO SME - Gabriel Kuchta
Zlepšujú sa
Triede s filmom pomáhali asi ďalší pätnásti ľudia, s väčšinou techniky a so zvukovou postprodukciou pomohlo filmové štúdio Attack film.
Producentka Katarína Vanžurová hovorí, že režisér zvládol film spracovať dobre, no do scenára by mal dávať viac svojich autorských postojov a mal by sa odosobniť od výkladu dejín z učebníc.
Študentom pomáhajú skôr s hranými filmami či výpravnými prostriedkami. Vanžurová hovorí, že sa zlepšujú a profilujú, niektorí robia zvuk, iní scény, no je ich málo.
„S každou výrobou sa posúvajú ďalej,“ hodnotí.
Vraví, že zatiaľ sa nestretla s tým, že by mladí ľudia robili s takým nadšením film ako hobby a že popri Petrovej energii sa pre filmy nadchli aj spolužiaci.
