BRATISLAVA. Ako by vyzerala Bratislava bez áut, či aká je budúcnosť jej trvalo udržateľného rozvoja - na tieto témy sa v hlavnom meste SR rozprávali zástupcovia bratislavskej samosprávy, občianskeho združenia Cyklokoalícia spolu s futurológom. Diskusiu pri príležitostí Dňa bez áut zorganizoval vzdelávací webový portál Monda.
Podľa diskutujúcich má najväčšie mesto Slovenska z hľadiska udržateľného rozvoja, ale aj podpory alternatívnej dopravy čo doháňať. Bratislavu vidia ako mesto, ktoré má byť priestorom pre prácu, oddych, ale dokáže byť aj potravinovo sebestačné.
Menej áut a energeticky nenáročná zástavba
Hlavná architektka mesta Bratislava Ingrid Konrad uviedla, že je potrebné, aby sa mesto pretransformovalo z dávnych trendov a zameralo sa na kompaktnú a energeticky nenáročnú zástavbu.
"Je potrebné zmeniť paradigmu pri tvorbe mesta, definovať verejné priestory a nové centrá, ktoré by boli dostupné a bolo by tam všetko, čo občania potrebujú," povedala pre TASR.
Na to, aby bolo v hlavnom meste menej áut, je podľa architektky potrebné zastaviť súčasnú platnosť parkovacej normy, zužovať cesty a zlepšiť pešiu dostupnosť.
Predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku Ladislav Hohoš aj na svojom osobnom príklade uviedol, že človek sa v živote dokáže zaobísť aj bez auta. "Vlastníci motorových vozidiel si musia uvedomiť, že ich používanie bude od istého bodu kontraproduktívne. Znemožní sa výsledný efekt, na čo sa používajú," skonštatoval pre TASR.
Automobily budú postupne strácať na popularite a nahradí ich oveľa lepší spôsob prepravy. To hrozí aj súčasnej globalizácii, ktorá podľa neho bude už neefektívna a prím bude opäť zohrávať lokálna sebestačnosť.
Udržateľný rozvoj len na papieri
Tomášovi Peciarovi z Cyklokoalície prekáža v meste najmä hlučnosť a prašnosť, ktorú spôsobuje cestná doprava. Tvrdí, že udržateľný rozvoj sa na Slovensku presadzuje len na papieri a väčšina financií ide len na rozvoj automobilovej, a nie alternatívnej dopravy.
"Používanie auta sa dá rozumne minimalizovať alebo na krátke vzdialenosti úplne obmedziť. Ľudia by ho mali využívať len vtedy, ako to skutočne potrebujú," vyjadril sa pre TASR.
Jedno z riešení, ako možno znížiť intenzitu automobilovej dopravy v meste, vidí aj v častejšom využívaní nákladných cargo bicyklov. Tie už po bratislavských uliciach jazdia a dokážu na jeden raz prepraviť okolo 100 kilogramov tovaru.
"Hoci máme celkom dobre fungujúcu MHD, stále zaostávame v rozvoji cyklodopravy. Rovnako tu neplatí, že autodoprava by mala byť na poslednom mieste, ako je to v iných svetových mestách," dodal.
Autor: khu
