BRATISLAVA Od dnes je v Dvorane Ministerstva kultúry SR v Bratislave výstava pod názvom Aron Grünhut, záchranca Židov, bojovník za ľudské práva a bratislavský patriot. Dokumentárna reprezentatívna výstava predstavuje život a činnosť neznámeho záchrancu množstva ľudských životov a strážcu židovského kultúrneho dedičstva Arona Grünhuta (1895-1974).
"Kým Oskar Schindler a Nicolas Winton sú svetoznámi záchrancovia Židov, v tomto meste žil neznámy muž, ktorý pomohol veľa Židom dostať sa na slobodu do Izraela. Som rád, že táto výstava rozšíri povedomie o odvážnom Aronovi Grünhutovi, ktorý riskoval vlastný život, aby pomohol iným," na utorkovom (16. 9.) slávnostnom otvorení výstavy povedal veľvyslanec Štátu Izrel na Slovensku Alexander Ben-Zvi.
V medzivojnovom období sa Aron Grünhut v rodnej Bratislave venoval obchodovaniu s rôznym tovarom a istý čas vlastnil židovskú jedáleň. Bol členom Obchodnej a priemyselnej komory, funkcionárom ortodoxnej židovskej náboženskej obce. Viedol Chevra Kdiša židovské pohrebné bratstvo, bol členom predstavenstva Židovskej nemocnice a viacerých dobročinných spolkov.
Býval s rodinou na Ventúrskej a neskôr na Heydukovej ulici, mal päť synov. Jeden z nich prišiel z USA na vernisáž. "Som tu po 75-tich rokoch. Ak by tu bol môj otec, bol by hrdý za toto uznanie v podobe výstavy," dojatý Benny spomínal na svoj útek do bezpečia vo Wintonovom detskom vlaku.
Návštevník výstavy sa dozvie, že Aron Grünhut v roku 1939 organizoval ilegálny lodný transport do Palestíny dvoma parníkmi. Aj keď komplikovaný transport trval 83 dní, vďaka nemu sa zachránilo 1365 židovských utečencov zo Slovenska, Maďarska, Rakúska a Čiech. Spolupracoval s Nicolasom Wintonom na vlakovej záchrane židovských detí do Anglicka v roku 1943. Pred nacistami sa ukrýval v pivnici budovy bývalej Československej ambasády v Budapešti. Po druhej svetovej vojne sa vrátil do Bratislavy a venoval sa obchodovaniu s husacou pečienkou, ktorú kupoval od chovateľov a vyvážal do Francúzska.
Po komunistickom prevrate v roku 1948 s rodinou emigroval do Izraela. Tam pomáhal slovenským židom, bol predsedom Spolku bývalých Bratislavčanov v Izraeli, predseda Výboru na výstavbu Pressburg synagógy a ješivy, správca Bratislavskej synagógy v Jeruzaleme. Takto symbolicky preniesol časť svojho mesta do svojej novej krajiny a tieto stavby predstavujú unikátne dedičstvo bratislavského židovstva.
"Jeho život je priam hollywoodský trhák. Svoje odhodlanie a organizačné nadanie venoval záchrane iných, preto sa musel skrývať. Prežil plnohodnotný život a 40 rokov od jeho úmrtia si ho takto pripomíname," konštatoval riaditeľ Slovenského národného archívu Radoslav Ragač, ktorý je s Martinom Mózerom autorom výstavy.
Tá obsahuje aj podoby Bratislavy pred zbúraním časti jej centra, knihy, obrazy, cestovné doklady, fotografie, korešpondenciu a iné osobné dokumenty, aj volebný lístok s menom Arona Grünhuta. Tiež prezrádza, že sa zaslúžil o záchranu ortodoxného židovského cintorína, keď kvôli tomu pricestoval v roku 1966 do Bratislavy.
"Bolo to namáhavé dvojročné pátranie po živote tohto obetavého a aktívneho človeka i skvelého obchodníka. On ani vo vlastnej knihe o židovstve v Bratislave z roku 1972 vydanej v Tel Avive nespomína svoje záchranárske aktivity. Tie by ostali zabudnuté," uviedol pre TASR Mózer.
Výstava potrvá do 29. septembra.
