Zažívame boom kvalitnej kávy, supermarkety majú bio-regály, limonády už chceme len domáce, koláče v kaviarni takisto. Mamičky rodia do potoka a nekupujú éčka, hoci aj je to vitamín C. No keď ideme na zmrzlinu do stánku, je nám zhruba jedno, čo jeme.
Zloženie sa prečítať nedá, istí vás história predchádzajúcich spokojných nákupov. A zavše úsmev predavačky.
Je ale dobré vedieť, že zaužívaný postup výroby zmrzliny u nás je taký, že u jedného z dvoch dodávateľov kúpia práškové zmrzlinové základy, zlepšujúce prípravky a potom chuťové pasty. Nápis Balkánska, Jadranská berte skôr ako odkaz na národnosť majiteľa (hoci by bolo treba pridať aj Albánska, ale tá neletí). V skutočnosti sú “práškové” firmy ako Mec3 a PreGel doma v Taliansku.
Zmrzliny sú bežne z prášku, len pridajú vodu alebo mliekoČítajte
Zatiaľ, čo zmrzlinári sa radi prezentujú ako majstri vymýšľajúci chute, čarujú najmä pri objednávaní chuťových pást. Tento rok producenti zmrzlinových pást a práškov vyhlásili trend slaných zmrzlín, a tak ponúkajú praclíkovú či aspoň slaný karamel.
A lákajú nových “zmrzlinárov”: na webe jeden z dodávateľov presviedča, že k otvoreniu zmrzlinárne nepotrebujete vedieť nič o zmrzline, všetko vám vysvetlia, pomôžu vám a ak predáte denne aspoň 30 litrov, za päť rokov už máte len čistý zisk. Spomeňte si na to, ak niekde zbadáte nový zmrzlinový pult bez stôp zmrzlinára.