Fotograf – cestovateľ býva vnímavejší ako bežný turista. Austrálska koala na snímke „dopĺňa“ informačnú tabuľu. FOTO – FILIP KULIŠEV
Jeho fotky zachytávajú prírodu očami umelca, tak ako ju obyčajný turista nevidí.
„Napriek tomu, že sa foteniu venujem takmer osem rokov, o výstavách či prezentáciách na festivaloch som začal vážne uvažovať iba minulý rok,“ hovorí rodený Bratislavčan, ktorý však dlhší čas prežil mimo územia Slovenska. Nemá umelecké vzdelanie, fotografovať sa učil sám. Aj na vlastných chybách.
„Všetky základné techniky sa dajú naučiť z literatúry. Časom pribudnú praktické skúsenosti. Pri každej ceste do zahraničia si vopred naštudujem všetko dostupné o krajine, do ktorej idem a vypracujem si podrobný plán, čo a ako budem fotiť.“
Na Kuliševových fotografiách len veľmi ťažko nájdete motívy zimy. Dominujú jarné a letné zábery z mimoeurópskych krajín, keď je príroda najfarebnejšia. Na svojich fotografiách pozýva do Mexika, Namíbie, Hongkongu, na Reunion, Maurícius či na Cookove ostrovy. „Výnimku tvorí Nový Zéland. Bol som tam tento rok a bola to jedna z prvých ciest, kde som sa stretol aj s ľadovcami. Musím sa priznať, že ma pohľad na zasnežené kopce zaujal natoľko, že už teraz plánujem výpravu na Aljašku do Kanady a na Kamčatku. Napriek tomu mojimi najobľúbenejšími miestami ostávajú Austrália, Juhoafrická republika a všetky odľahlejšie ostrovy, kde sa rád potápam. Rovnako aj ďaleké a málo zaľudnené krajiny, akou je aj Namíbia.“
Každá Filipova cesta za dobrým záberom trvá dva až päť týždňov. Vo svojich troch fotoaparátoch spotrebuje niekedy aj 120 filmov. „Čas, strávený v niektorej z krajín, je vždy krátky. Nikdy nestihnem absolvovať všetko, čo by som chcel. Často si až pri spracúvaní materiálu naplno uvedomím, čo som videl a prežil.“
Niektoré fotografie z tvorby Filipa Kuliševa nájdete na dvoch výstavách. V galérii Thoha v SP Soravia na Rožňavskej ulici do 31. januára 2003 alebo v galérii Artemiss na Hviezdoslavovom námestí 24 do konca novembra.
PROKOP SLOVÁČEK
