Slnečné hodiny na kapucínskom kostole sú jednými z mála, ktoré sa zachovali aj so stylusom, kovovou tyčou, ktorej tieň tvorí hodinovú ručičku slnečných hodín. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
kapucínskeho kostola.
Tie pozná aj najviac Bratislavčanov, pretože ostatné hodiny sú zväčša v kláštorných dvoroch.
„Sú to poloorlojové slnečné hodiny a ukazujú zväčša buď doobedňajší, alebo poobedňajší čas,“ povedal Ivo Štassel z Pamiatkového ústavu mesta. „Podľa toho, či je fasáda orientovaná na východ, alebo na západ.“ Preto sú na Uršulínskej 6 a u františkánov dvoje hodiny na oprotistojacich fasádach. Jedny ukazujú čas doobeda a druhé poobede. Len v prípade, ak je ako na kapucínskom kostole fasáda orientovaná skôr južne – hodiny obsiahnu takmer celodenný čas.
Slnečné hodiny sú označené rímskymi číslicami a sú na nich spravidla zakreslené aj znamenia zvieratníka a iné astronomické krivky, ktoré mali svoj špeciálny význam a pomerne zložitý systém spôsobu odčítavania údajov. Symboly zvieratníka na hodinách ukazovali, v ktorom znamení sa práve slnko nachádza.
Ak sú okrem rímskych číslic na hodinách aj arabské, tie znázorňovali čas, ktorý uplynul od východu Slnka a opačne čas, zostávajúci do jeho západu.
„Bežný človek sa kedysi neriadil astronomickým časom. Jeho život určovalo Slnko a svetlo a ohraničoval ho jeho východ a západ,“ vysvetľuje Ivo Štassel. „Keď vyšlo slnko, mohol začať pracovať a keď zašlo, musel skončiť. Ak je napríklad v Biblii časový údaj, že sa niečo stalo o tretej hodine – znamená to tretiu hodinu od východu slnka.“
Slnečné hodiny sú na fasádach vystavené poveternostným vplyvom. Životnosť im zaručila fresková technika – boli maľované do mokrého podkladu.
Okrem hodín na kostole kapucínov väčšine slnečných hodín v meste chýba stylus. Je to tá kovová tyč v centre hodín. Keďže sú zreštaurované len maľby, bez tybusov sú hodiny nefunkčné. Tieň, ktorý stylus vrhá, je ručičkou slnečných hodín.
Hodiny na františkánskom kláštore pochádzajú z prvej polovice sedemnásteho storočia. Po doobedňajších zostala len stopa rámu. Poobedňajšie sú na fasáde bývalého rajského dvora.
„O hodinách vo dvore kláštora milosrdných bratov predpokladáme, že to boli pôvodne barokové hodiny. Boli však tak nešťastne zreštaurované, že prišli o svoj barokový ráz,“ tvrdí Štassel. Najzachovalejšie vo svojej pôvodnej podobe sú hodiny na Uršulínskej 6.
V období stredoveku boli slnečné hodiny veľmi rozšírené. Boli aj na veži Starej radnice. Na fasáde zo strany Hlavného námestia. Je zachovaná olejomaľba z korunovácie Márie Terézie, kde sú hodiny zachytené.
Na radničnej veži sa dodnes zachoval mesačný glóbus. Je to malé okienko rovno pod hodinami. Kedysi sa pohyboval a ukazoval fázu, v ktorej sa nachádza mesiac. Od baroka však postupne slnečné hodiny začali nahrádzať mechanické. Preto napríklad slnečné hodiny na budove školy na Grösslingovej ulici boli už len estetickým doplnkom svojrázneho štýlu, v ktorom bola budova školy a Modrého kostolíka postavená.
JANA PARKROVÁ
