Kolky nadobudli v Bratislave a postupne na celom Slovensku charakter športovej hry po prvej svetovej vojne. Vo väčších mestách sa vytvárali skupiny nesúce názvy podnikov a firiem, ktoré reprezentovali. V našom meste takými boli napríklad Vojenský súd, Tabaková réžia či Lekári štátnej nemocnice. Tieto i ďalšie skupiny sa stretávali v Károlyiho kolkárni, kde od roku 1922 zvádzali medzi sebou neľútostné kolkárske súboje.
Záujem o hru spôsobil aj výrazné napredovanie technických parametrov. Bratislavské kolkárne sa začali zastrešovať, dovtedy najčastejši povrch dráh hlinu a piesok nahradili betón a parkety. Pokrokom bolo osvetlenie dráh i vykurovanie priestorov kolkární. Nedostatkom zostávala organizačná roztrieštenosť, nejednotnosť pravidiel, náčinia a náradia. Medzníkom sa stal rok 1937, keď bola v Prahe ustanovená Asociácia československého športu kolkárskeho. Tá ešte v tom istom roku usporiadala prvé majstrovstvá ČSR jednotlivcov na 100 hodov do plných, na ktorých sa zúčastnilo 129 pretekárov.
Po rozdelení republiky riadil kolky na Slovensku ustanovený Slovenský amatérsky kolkársky zväz. Riadiaci orgán vydal tlačou prvé pravidlá, ktoré spracovali Bratislavčania Zach a Fabián. V roku 1944 založil slovenský zväz prvú organizovanú kolkársku súťaž na Slovensku – Bratislavskú ligu, v ktorej hralo 17 celkov. Tie medzi sebou bojovali v hre zvanej štvordisciplína a správy o nej podávalo čitateľom periodikum Slovenský robotník. Víťazom prvého ročníka sa stal Tatran Bratislava, v súťaži jednotlivcov dominoval Zach.
V tom čase v hlavnom meste Slovenska na Kolkárskej ulici vznikla prvá dvojdráhová kolkáreň s asfaltovým povrchom. Ďalšiu „dvojdráhovku“ vlastnila bývalá Apolka a budovali sa nové.
Po oslobodení zväz obnovil dočasne zastavenú činnosť a v roku 1946 sa stal na ustanovujúcej konferencii Československej asociácie kolkárskeho športu jej organickou súčasťou. V tom istom roku vydal aj prvé vlastné pravidlá. Z nových nariadení nechýbali ani tie o zákaze fajčenia a pitia liehových nápojov počas zápasu alebo o jednotnom úbore kolkárov, ktorý tvorili dlhé biele nohavice, tričko a tenisky. Ešte koncom 40. rokov sa do štátnej reprezentácie dostali prví slovenskí kolkári, ktorými boli Bratislavčania Demitrovič a Fazika.
Prvý titul majstra ČSR zo Slovenska sa stal v sezóne 1959 – 1960 korisťou hráčov Dynama Energia Bratislava. Výrazným úspechom bolo pridelenie usporiadania 5. majstrovstiev sveta 1962 v kolkoch Bratislave.
Nová šesťdráhová kolkáreň na Pasienkoch bola svedkom zisku prvého titulu majstrov sveta pre ČSSR, keď vo víťaznej zostave figuroval aj Bratislavčan I. Mihál a pri trénerskom kormidle stál vtedy O. Saga, azda najznámejšia postava kolkárskeho športu nielen v Bratislave.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v Bratislave)
