BRATISLAVA. Obyvatelia môžu pripomienkovať štúdiu rozvoja cyklistickej dopravy v bratislavskej Petržalke. V mestskej časti dnes existuje sieť rôznorodých cyklotrás od medzinárodného významu až po sídliskové, no nie vždy sú prepojené.
Petržalská samospráva preto štúdiou hľadá spôsob na ich pospájanie s požiadavkou na bezpečnosť, dobrú obslužnosť územia a tiež celkovú atraktivitu trasy.
Agentúru SITA o tom informovala petržalská hovorkyňa Michaela Platznerová s tým, že pripomienky môžu obyvatelia posielať na e-mailovú adresu milan.raus@petrzalka.sk do 15. septembra. Štúdiu uverejnila Petržalka na svojej internetovej stránke www.petrzalka.sk.
Každá navrhovaná trasa je v štúdii presne popísaná, vrátane jej dĺžky, nákladov na jej vybudovanie a označenia. Autori štúdie v závere navrhujú aj opatrenia pre podporu povedomia o cyklistickej doprave, so zameraním na fakt, že cyklistická doprava nemá byť posudzovaná len ako rekreačná činnosť, ale ako plnohodnotný spôsob prepravy.
"Spracovaná štúdia je počiatočným a možno tým jednoduchším krokom ako systematicky pokračovať v začatej práci. Mnohé projekty týkajúce sa cyklistickej dopravy sa už robili a niektoré sú ešte rozpracované. V roku 2011 sa podarilo vyznačiť cyklistickú trasu na Viedenskej ceste, zjednotiť značenie a opraviť časti komunikácie pri Chorvátskom ramene," vraví hovorkyňa.
"Pripravené je aj dokončenie rozostavaného prepojenia trasy Chorvátskeho ramena na Medzinárodnú dunajskú cyklistickú cestu, pre väčšinu ľudí známejšiu ako petržalskú hrádzu. V minulom roku spolupracovala Petržalka aj na projekte Servus Pontis, vďaka ktorému sa podarilo vybudovať a označiť cyklotrasu od Železničnej stanice Petržalka k hraniciam s Rakúskom pri obci Kittsee," uviedla Platznerová a dodala, že mnohé z týchto aktivít boli väčšinou lokálneho významu.
Základná kostra hlavných cyklotrás je síce zadefinovaná v územnom pláne, ale chýba ich prepojenie, vďaka ktorému by cyklisti prešli po jednej trase súvislo, bezpečne a efektívne z bodu A do bodu B. Komunikácie v Bratislave sú špecifické, keďže o niektoré sa stará hlavné mesto, o niektoré mestské časti a ďalšie sú v súkromnom vlastníctve. Jedným z hlavných predpokladov úspešného zavedenia štúdie do praxe bude preto podľa petržalskej samosprávy skvalitnenie spolupráce medzi mestom a mestskou časťou.
Otázne je zatiaľ financovanie budovania cyklotrás. Ako povedala Platznerová, existujú viaceré možnosti financovania, či sú to granty alebo dotácie. Petržalka chce byť pripravená na čerpanie grantov práve takouto komplexnou štúdiou. Proces obstarania štúdie sa začal vo februári 2013 spracovaním zadania štúdie, ktoré prerokovali komisie miestneho zastupiteľstva.
Medzičasom vybrali vo verejnom obstarávaní spracovateľa štúdie. Od februára až do mája 2014 diskutovala samospráva so zhotoviteľom o prvotných návrhoch štúdie, aby ju mohla predložiť ako plán rozvoja cyklistickej dopravy obyvateľom Petržalky na verejné prerokovanie. Štúdiu a pripomienky k nej od obyvateľov a inštitúcií posunú ešte na prerokovanie do zastupiteľstva mestskej časti. "Som presvedčený, že pri zostavovaní rozpočtu na rok 2015 sa tento zámer, na ktorom sme pracovali celé volebné obdobie, stretne s podporou poslancov a tí naň odhlasujú peniaze v nasledujúcom období," dodal starosta Petržalky Vladimír Bajan.
V prvých rokoch je podľa vyjadrenia hovorkyne prioritou odstrániť najväčšie bariéry a získať ďalších cyklistov z radov motoristov, ktorí uprednostnia cyklistickú dopravu ako ekonomickejší aj ekologickejší spôsob dopravy v meste. V budúcnosti plánuje mestská časť obstarať aj štúdiu rozvoja pešej dopravy, v ktorej zadefinuje potreby chodcov.
