Vydrická brána, najmohutnejšia v mestskom opevnení, dostala meno podľa potoka Vydrica, ktorý v jej blízkosti vtekal do Dunaja. Na snímke je dobová kresba K. H. Frecha.
Vydrická brána, najmohutnejšia v mestskom opevnení, dostala meno podľa potoka Vydrica, ktorý v jej blízkosti vtekal do Dunaja. Bol v nej dlhý temný klenutý podjazd, preto ju ľudovo nazývali aj Temná brána. Od brány viedol na Vydricu kamenný most, v roku 1456 k nemu pribudol mohutný padací most. V tom istom roku postavili pri bráne dve veže a mostný rondel (priestor kruhovitého pôdorysu – pozn. red.).
Veže sa nazývali – pravdepodobne podľa svojich staviteľov – Himmelreich a Leonfeldská veža. Bránu uzatvárali padacie mreže a v jej priestoroch sa nachádzala aj pracháreň.
Pivničné priestory pod baštami dlhé roky slúžili ako mestské väzenie a podľa záznamov v cechových knihách mlynárov a pekárov, tých majstrov, ktorí piekli zo zlej múky, alebo nedodržiavali pri pecňoch predpísanú váhu, strčili do Himmelreichu. Kazematy (podzemné chodby a pivnice v hradbách – pozn. red.) pod Vydrickou bránou boli, mimochodom, veľmi veľké a pevné, ale aj strašidelné, práve preto ich používali ako žalár.
Tretí pilier brány zdobil dvojitý kríž na pamiatku veľkej povodne v roku 1516, ktorá strašne spustošila mesto; o niekoľko rokov inštalovali na veži dvoje slnečných hodín. Nad vnútornou bránou sa dvíhala šindľom pokrytá galéria, veža s pozlátenou hlavicou a takisto pozlátenou zástavkou, ozdobenou erbmi. Pred bránou sa nachádzali aj vodné nádrže, akiste z nich napĺňali mestskú priekopu.
Vydrická brána bola jednou z najdôležitejších mestských brán, lebo viedla k Dunaju, na ktorom pristávali lode kupcov a zabezpečovala spojenie s predmestiami Schlossgrund (Podhradie) a Zuckermantel. Pred touto bránou sa vzdával aj prvý hold panovníkom, keď prichádzali z Viedne cez Schlosshof a Devín na návštevu mesta. Richtár v sprievode radných pánov na znak úcty a oddanosti mešťanov položil vzácnej návšteve k nohám symbolické kľúče od mestských brán. (Naposledy sa to stalo 20. júna 1741, keď do Prešporka prišla na korunováciu Mária Terézia.) Panovník so sprievodom vstupoval do mesta Vydrickou bránou. Pri korunovácii stáli pred touto bránou mažiare, z ktorých sa strieľali salvy na pozdrav.
Napokon na juhozápadnom rohu mestských hradieb stála posledná Obuvnícka bašta, polveža so škridlovou strechou, ktorú mal brániť obuvnícky cech. Podobne ako od Pekárskej bašty, aj tu pokračovala južná časť hradieb súvislo od Obuvníckej bašty až po Rybársku bránu a uzatvárala mestské opevnenie.
Pri vonkajšom opevnení mesta, kde sa mali odrážať prvé útoky nepriateľa, stáli brány: Kozia, Suchomýtna, Schöndorfská, Špitálska a Dunajská.
Koncom 18. storočia brány aj časť hradieb zbúrali, mestskú priekopu zasypali a na získaných pozemkoch postavili domy.
(Nabudúce Vnútorné mesto, mestské ulice.)
Úryvok z knihy Karl Benyovszky: Prechádzka starým Prešporkom. Vyšlo vo vydavateľstve
Albert Marenčin PT
