Existujúce malé Múzeum zločinov a obetí komunizmu privezie na jeseň fragment múru z Berlína.
BRATISLAVA. V útrobách vyhliadkovej veže Mosta SNP chcú otvoriť múzeum komunizmu. Podľa slov Július Beláňa zo spoločnosti UFO by ho chceli otvoriť verejnosti do pol roka.
Momentálne zisťujú, či rozľahlé pivničné priestory priamo vo vyhliadkovej veži Mosta SNP sú takéto účely technicky vhodné.
V prípade, že by múzeum nemohlo vzniknúť priamo tam, chcú osloviť radnicu, aby im poskytla iné priestory.
„Zamerané bude hlavne na Československo, na sféry ako každodenný život ľudí, šport, vzdelávanie, umenie, mediálna propaganda, armáda a polícia vrátane tajných služieb ŠTB,“ hovorí Beláň.
Múr nenápadných hrdinov pred Múzeom zločinov a obetí komunizmu
Záujem turistov
Pritiahnuť chcú najmä turistov, ktorí vyhliadku UFO navštevujú a podobnú atrakciu vyhľadávajú. Podobné múzeá majú v Prahe, Budapešti, Berlíne, Bukurešti či Varšave.
Zaujať by chceli taktiež mladú generáciu.
„Myšlienka múzea komunizmu by sa mala niesť pod heslom Takto sme žili. Nechceme nikoho zatracovať ani propagovať,“ vysvetľuje Beláň.
V súčasnosti zháňajú prostredníctvom sociálnych sietí od ľudí predmety, ktoré sú pre obdobie socializmu charakteristické.
Záujem majú o sochy, busty, zástavy, transparenty, plagáty, ale aj o výrobky z tuzexu. Každý, kto sa rozhodne prispieť, dostane vstup zadarmo na vyhliadkovú vežu.
Od novembra tohto roku bude na Námestí Slobody stáť aj vyše dvojtonový fragment berlínskeho múra. Ostať by tam mal natrvalo.
„Pôvodne sme plánovali premiestniť sochu Mareka Čulena, ktorý bol spoluzakladateľ komunistickej strany a jeden z hlavných predstaviteľov kolektivizácie preč z námestia. Nestretli sme sa však s vôľou magistrátu. Po dohode so Starým mestom sa určilo miesto neďaleko tejto sochy a nášho múzea,“ vysvetľuje František Neupauer, spoluzakladateľ Múzea zločinov a obetí komunizmu.
Interiér Múzea zločinov a obetí komunizmu v internáte Vysokej školy Svätej Alžbety
Problémy s múzeom
Múzeum založilo pred dvomi rokmi občianske združenie Nenápadní hrdinovia. To sídli v internáte Vysokej školy Svätej Alžbety na Námestí Slobody. Funguje však len na dobrovoľníckej báze dvoch ľudí.
Okrem múru nenápadných hrdinov, teda ľudí, ktorí počas komunizmu trpeli, obsahuje napríklad predmety z väznice v Jáchymove, ktoré vyrobili väzni, či samizdatovú tlačiareň.
Vystavené sú aj príbehy ľudí zaznamenané študentmi, premietajú filmy a minulý rok otvorili knižnicu s knihami zaznamenávajúcimi obete komunizmu.
V súčasnosti je otvorené každý štvrtok od 9:00 do 16:00. V auguste by ho chceli sprístupniť verejnosti častejšie a to denne vo večerných hodinách.
„S expozíciami chodíme najmä do škôl,“ hovorí Neupauer. „Výstavu o páde berlínskeho múru či Sviečkovej manifestácii si tak pozrelo vyše 10 tisíc študentov.“
Organizujú tiež konferenciu pre učiteľov dejepisu, kde budú hovoriť napríklad o používaní komixov na vyučovanie histórie. Učitelia sa môžu prihlásiť na stránke www.november89.eu.
O založenie múzea komunizmu sa snažila aj Iveta Radičová, to malo vzniknúť v Úrade vlády. Miniatúrne Múzeum 17. novembra založil aj poslanec Alojz Hlina v kaviarni na Námestí SNP.
Časť berlínskeho múru prevezú aj do Bratislavy
FOTO: ARCHÍV TASR/ AP
Samizdatová tlačiareň
