BRATISLAVA. Uhorská továreň na smaltované a kovové výrobky z roku 1899, ktorá bola súčasťou bývalého priemyselného areálu Matador v bratislavskej Petržalke, národnou kultúrnou pamiatkou (NKP) zrejme nebude. Konanie za jej vyhlásenie zastavil ešte vlani v novembri minister kultúry SR Marek Maďarič (Smer-SD).
Jeho rozhodnutie však začiatkom júna napadol generálny prokurátor Jaromír Čižnár a označil ho za nezákonné. Minister teraz protestu Čižnára vyhovel, konanie za vyhlásenie smaltovne za pamiatku ale zostáva zrušené.
Čižnárovi sa Maďaričovo odôvodnenie nepáčilo
"Minister kultúry na základe návrhu rozkladovej komisie vyhovel protestu generálneho prokurátora, ktorý sa týkal procesnej stránky danej veci a svoje pôvodné rozhodnutie náležite zdôvodnil," povedal pre TASR hovorca ministra kultúry Jozef Bednár.
Keď totiž Maďarič konanie za vyhlásenie smaltovne za pamiatku vlani zrušil, argumentoval iba tým, že "nie je preukázané splnenie zákonnej podmienky na obnovu konania, a to existencia nových skutočností, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie".
Generálny prokurátor takéto ministrovo odôvodnenie označil za nedostatočné a nezodpovedajúce zákonu. V proteste, ktorý má TASR k dispozícii, Čižnár citoval päť zákonných ustanovení, ktorých porušenia sa minister podľa neho dopustil a Maďaričovi tiež vyčítal, že nevedno na základe čoho dospel k svojim záverom.
"Nie je prípustné, aby minister kultúry Slovenskej republiky prakticky bez odôvodnenia zrušil náležite odôvodnené rozhodnutie orgánu, na čele ktorého stojí. Týmto postupom vychádzajúcim iba zo svojho postavenia vedúceho ústredného orgánu štátnej správy nielen nerešpektoval zákon, ale tiež znemožnil preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánmi na to oprávnenými," konštatoval prokurátor.
Rozhodol svojvoľne
Hovorca ministra vysvetľuje, že o zrušení obnoveného správneho konania Maďarič vlani v novembri nerozhodol svojvoľne, ale na základe odborného návrhu rozkladovej komisie ministerstva.
Konanie podľa Bednára komisia navrhla zrušiť hlavne preto, že "skutočnosti označované v podnete ako nové sú textom zverejneným na webovej stránke Klubu ochrany technických pamiatok, ktorého obsah nie je novoobjavený, ale je vyňatý z odbornej literatúry vydanej ešte pred rokom 2010".
To isté podľa slov hovorcu platí aj o texte uvedenom ako historické hodnoty a archeologické hodnoty. "Všetky tieto označované "nové" skutočnosti boli Pamiatkovému úradu známe už počas správneho konania v roku 2010," zdôraznil Bednár.
Rozkladová komisia si podľa hovorcu pri svojom rozhodnutí tiež osvojila obsah stanoviska prodekana Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Juliána Keppla.
Pamiatku chceli už pred rokmi
"Podľa neho sa ani v publikácii Technické pamiatky Bratislavy neuvádzajú pri objektoch bývalej továrne Matador informácie o výnimočnosti použitej technológie, stavebných objektov alebo urbanistickej osobitosti na predmetnom území," podotkol hovorca.
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky navrhoval vyhlásiť viaceré objekty továrne za národné kultúrne pamiatky už v roku 2010. Nemal však dostatočnú dokumentáciu ich pamiatkových hodnôt. Vlani v septembri ale prišli pamiatkari vraj s novými skutočnosťami a rezort tak nariadil obnovu konania.
"Išlo najmä o doložené autorstvo architekta Heinricha Ziegera, spresnenie funkcie jednotlivých výrobných objektov či datovania vzniku tzv. Smaltovne, doložené vysoké hodnotenia z hľadiska uplatnenej konštrukcie a architektonického stvárnenia," vysvetľoval Jakub Ďurinda z Klubu ochrany technických pamiatok.
Proti rozhodnutiu rezortu však podali rozklad účastníci konania, spoločnosti Neo-Real či P.G.A., ktorá sa chystá začiatkom budúceho roku začať stavať v lokalite Matador päť nájomných bytových domov s 272 bytmi. Minister Maďarič potom v novembri rozhodnutie zrušil. Ďurinda nerozumel, prečo v jednom rozhodnutí ministerstvo kultúry uznáva, že nové skutočnosti existujú, no po odvolaní účastníkov konania minister konštatuje, že neexistujú.
