Ak by autor tohto textu kandidoval v blížiacich sa voľbách, hlasy mnohých psíčkarov by s týmto nápadom mal isté. Hneď by aj vedeli, z čoho sochu financovať, keďže mestské časti na poplatkoch za psa získavajú každoročne slušnú sumu, ktorá potom niekde zmizne.
Lenže na druhej strane je armáda antipsíčkarov. Prekáža im, že psy štekajú, majitelia ich púšťajú navoľno a nezbierajú exkrementy z chodníkov. V dúbravských novinách nedávno istý dôchodca opísal nepríjemnú skúsenosť so psom, ktorý naňho zaútočil. Obyvatelia Cabanovej vedia, že sused zaútočil na psa ako prvý. Robí to tak bežne.
Tento boj medzi psíčkarmi a ich odporcami sa nikdy neskončí. Nebezpečné bojové plemená sú na oboch stranách a ani ich prípadný zákaz by nič nevyriešil.
No a potom idem večer von so svojím psom, ktorého mám na vôdzke. S pripraveným igelitovým vreckom pozbieram zo zeme kôpku, ktorú tam nechal. Vedľa sú ďalšie dve. V tme urobím krok naspäť a stúpim do niečoho mäkkého. Vtedy sa aj zo mňa na chvíľu stáva antipsíčkar.
Najväčšia Petržalka má najviac psov, je ich takmer päťtisícČítajte
