Uhorskí husári aj móda inšpirovali Západ, hovorí Pavol Navalanič Uličný zo spoločnosti Fringia, ktorá rekonštruuje historické bojové umenia a tance.
Čomu sa venuje vaše združenie?
„Zaoberáme sa obnovou a rekonštrukciou historických bojových umení Európy a historických tancov. S prihliadnutím na strednú Európu a konkrétne na Uhorsko sa venujeme aj veciam ako hmotná kultúra, tiež zbrane, kostýmy. Šerm v 15. až 18. storočí bol charakteristický pre rôzne, najmä západné krajiny. Napriek tomu sme sa snažili dostať čo najbližšie k tomu, akým typom šermu šermovali naši predkovia v Uhorsku.“
Narazili ste pri štúdiu histórie na zaujímavého uhorského hrdinu?
„Áno, bolo mnoho rôznych hrdinov. To sú ľudia, ktorí radšej, než by sa vzdali tureckej prevahe obsadzujúcej hrad, bojovali. Esterházyovci preukázali jedno z najväčších hrdinstiev pri obrane vlasti v 17. storočí v bitke pri Veľkých Vozokanoch. Napriek tomu, že zvíťazili, všetci štyria Esterházyovci, ktorí boli vo vedení vojska, padli. Z toho vidieť, že nestáli niekde na pahorku, ale viedli svojich ľudí do boja. Ďalším hrdinom je najvýznamnejší generál Márie Terézie Andrej Hadík, ktorý bol pri tom, keď s tristo husármi dobyli Berlín. Odtiaľ pochádza spojenie husársky kúsok. V jeho pluku bol Gabriel Škultéty, večný vojak. Bol to najdlhšie slúžiaci vojak, v 86 rokoch stále slúžil, síce už len v čestnej funkcii. Sám cisár ho pri prehliadke prosil, aby zliezol z koňa s oslovením: Otec, vy už poďte dole. Bol v 23 vojnách, celý žold venoval svojej dedine na rozvoj vzdelanosti. Rovnako sa hovorí o mnohých ženách, napríklad obrankyňa Muránskeho hradu Mária Séči. Ženy v Uhorsku boli dosť emancipované a sebavedomé, vo väčšine prípadov to boli dcéry veľkých hrdinov. “
Sú príbehy, ktoré sa spájajú priamo s Bratislavou?
„Keď Betlenove vojská počas protihabsburského povstania tiahli na Bratislavu, nepodarilo sa mu mesto dobyť a Bratislava brány neotvorila, tak vypálil aspoň časť vinohradov v oblasti súčasnej Rače. Betlen dostal klamlivú informáciu, že sa proti nemu sťahuje celé rakúske vojsko, tak sa stiahol. Generál poverený bojom proti povstaniam nedôveroval domácemu obyvateľstvu ešte väčšmi ako svojmu nepriateľovi. Dostal taktiež klamlivú informáciu, že Betlen uteká smerom na sever a že sa oblúkom vráti, tak sa rozhodol, že ho bude prenasledovať a cestou od Bratislavy, ktorá ako slobodné kráľovské mesto neotvorila ani jemu, v zlosti vypálil Svätý Jur, Pezinok a Modru.“
Podľa čoho sa dá rozoznať šerm uhorskej šľachty?
„Typ šermu, ku ktorému sme sa dostali, nebol šerm, ktorým by bojoval každý vojak na bojisku. Na kniežacích, šľachtických dvoroch ho učili majstri za peniaze, bolo to ich povolanie. Utajovali ho, v tom si zachovávali výhodu nad ostatnými protivníkmi. Bol koncipovaný tak, aby aj slabší jednotlivec dokázal mať vďaka vedomostiam prevahu nad ostatnými a jednotlivec nad viacerými.“
Ovplyvnili Osmani aj uhorské šable?
„Napriek tomu, že niekde v prapôvode môže byť šabľa inšpirovaná Orientom, nemajú uhorské šable s orientálnymi, používanými v tom istom období, takmer nič spoločné. Európa mala dlhú tradíciu v používaní zahnutých jednosečných zbraní. Šerm uhorskou šabľou v 16. storočí je ten istý šerm, ktorým Európa šermovala dvesto rokov predtým s mečom. Táto šabľa sa vyvinula v Uhorsku pod vplyvom Benátskej republiky. Keď Napoleon videl husárov, tak sa mu natoľko pozdávali, že podľa nich zreformoval časť svojho jazdectva.“
Aké iné zbrane používali?
„Uhorskí kapitáni mali na výber len z toho, čo im krajina poskytovala. Charakteristickými zbraňami boli veci, ktoré miestni obyvatelia nachádzali doma. Napríklad v prípade banských miest to boli prekuté banské čakany. Je to vec, ktorú dokázal opraviť dedinský kováč, nevyžadovala extrémne náklady a zároveň ju dokázali využívať tak efektívne, že akékoľvek obrnené vojsko odmietalo nastupovať do vojny, keď videlo prvé rady takto ozbrojených Uhrov. Rozdanie takýchto jednoduchých zbraní aj nevzdelaným vojakom zabezpečilo perfektnú efektivitu nepočetnej armády.“
Takéto „chudobnejšie“ zbrane používala aj šľachta?
„Nie, žiaden šľachtic sa neznižoval k tomu, aby používal zbraň, ktorá nebola hodná jeho postavenia. Ale umenie šermu sa zaoberá aj prípadmi, keď je človek odzbrojený alebo sa dostane k týmto nástrojom. Tieto veci sa stávajú v rukách vzdelaného človeka efektívnou zbraňou nie preto, že by boli také nebezpečné, ale preto, že jeho myseľ je nastavená, ako o šerme a o boji uvažovať.“
V čom sa líšila uhorská šľachta od šľachty na západe?
„Uhorská šľachta bola na jednej strane veľmi progresívna, teda v čomkoľvek, čo bolo módne, ako napríklad tance, nechcela zaostávať. Snažila sa byť svetová, takisto ako ľudia dnes, a nezaostávať za ostatnými šľachtickými dvormi. V tomto smere bola dosť kozmopolitná. Na rozdiel od ostatných vecí, ako obliekanie. Principiálne sa obliekala tradične. Bol to natoľko tradičný módny štýl, že práve z Uhorska sa mnoho prvkov preberalo a považovalo v západnej Európe za určitú exotiku. Tým, že sme hraničili s Osmanskou ríšou, to bolo pre nich také zaujímavé, že často aj veľkí umelci, ako napríklad Tizian, spodobujú ľudí v uhorských odevoch.“
