
ILUSTRAČNÉ FOTO
odnejšia. Drobnosti narastajú do vznešených rozmerov. Carter fotografuje bežné, všedné veci, ktoré sme mnohokrát videli, alebo popri nich prechádzame bez povšimnutia. Jeho fotografické oko však vidí metaforu, ktorú si uvedomíme, až keď sa do snímok vhĺbime a podľahneme ich vesmírnej mágii.
„Chcem byť pozdvihnutý. Chcem si trochu poplakať. Chcem sa starať. Chcem zopnúť ruky. Chcem byť odhodený a chcem odísť s pocitom, že som zakúsil niečo ľudské. To vyžadujem od umenia,“ hovorí Carter. Jeho fotografické príbehy toto všetko s človekom robia. (mi)