Oáza slonov (2002) Petra Pollága z Poznámok o Afrike, ktoré si zapisoval štetcom počas dvojmesačného pobytu v Zimbabwe a Zambii.
FOTO – ARCHÍV
Prvá výstava spája dvoch autorov, ktorí stoja vedľa seba ako dva kontrasty – vekom, štýlom maľby i vyjadrovacími prostriedkami. Markus Reiter (1975) je mladý výtvarník, ktorého práce sa hodia do veľkých výstavných priestorov. Maľuje totiž plátna, na ktoré sa musíte pozerať z odstupu. Sú veľmi expresívne, dynamické a odvážne zároveň, červená farba na nich kričí ako otvorená rana.
Karl Mostböck (1921) je samouk a jeho umenie, hoci tiež expresionistické, nesie v sebe komornejšiu atmosféru východoázijských malieb, a to nie len svojimi malými rozmermi, ale predovšetkým miešaním grafických a maliarskych prvkov.
Na sobotňajšej vernisáži v Danubiane pôsobili strhujúco nielen vystavené diela, ale aj vystúpenie Doda Šošoku a jeho hostí – Monty Watersa (altsaxofón, USA) a Lazara Cruza (trúbka, Kuba). Monty Waters je džezovou legendou, spolupracoval napríklad s Milesom Davisom, Rayom Charlesom, Jamesom Brownom a Johnom Coltranom. Lazaro Cruz spolupracoval s legendárnym Gonzalom Rubalcabom.
FOTO – AUTORKA
Obaja sa venujú klasickým témam – aktom, portrétom, interiérom, láske a smrti. Obaja predstavujú svojsky nezvyčajné chápanie figúry, u jedného majú akty podobu schematických, mýtických tieňov, u druhého lyrickej hry svetla a tieňov.
Tvorba slovenského maliara Petra Pollága (1958) je konkrétna a imaginatívna zároveň. V Danubiane predstavuje dvadsať nádherných veľkorozmerných plátien, ktoré sú jeho osobnými poznámkami z Afriky. Sú výsledkom dvojmesačného pobytu v Zimbabwe a Zambii. Obrazy sú rovnako intenzívne ako maliarove dojmy z osobitej krajiny i z ľudí. Majú v sebe veľa mágie Afriky, jej mystických rituálov a magických tajomstiev. Plátna Petra Pollága zostanú vo vás a určite ich budete chcieť vidieť znovu.
Výstavy potrvajú do 31. januára.
