BRATISLAVA. Podobu Pamätníka 17. novembra, ktorý by mal v budúcnosti stáť na bratislavskom Námestí slobody, určí anonymná súťaž výtvarných návrhov.
Verejnú súťaž vyhlasuje Iniciatíva za Pamätník demokratickej revolúcie 1989, ktorej štatutárom je súčasný bratislavský viceprimátor a jeden z tribúnov nežnej revolúcie Ján Budaj (Zmena zdola, DÚ). Súťaž už je vyhlásená, zapojiť sa do nej môžu jedinci ale i kolektívy autorov.
Výtvarné návrhy na stvárnenie pamätníka na Námestí slobody môžu autori odovzdať najneskôr do 17. októbra 2014. Úlohou autorov je okrem samotného pamätníka navrhnúť aj väzbu na existujúce prostredie.
Materiál pamätníka by mal byť trvácny a odolný voči poveternostným vplyvom i voči vandalizmu, uvádza sa v súťažných podkladoch. Autori by mali pri návrhoch počítať aj s umiestnením textu, resp. dosky s textom.
Súťažné podklady a podmienky môžu súťažiaci nájsť na webe Bratislavy, prevziať si ich môžu osobne aj u štatutára iniciatívy, ktorá súťaž vyhlásila, či u sekretára súťaže. O podmienky a podklady môžu záujemcovia požiadať aj e-mailom.
Návrhy posúdia účastníci revolúcie
Súťažné návrhy bude posudzovať 11-členná porota. Pri hodnotení návrhov sa bude zameriavať na vystihnutie idey či na výtvarnú kvalitu návrhu pamätníka.
Jedným z hodnotených kritérií bude aj urbanisticko-architektonické umiestnenie a zakomponovanie pamätníka do priestoru Námestia slobody. Porota sa zameria aj na trvalú udržateľnosť realizovaného vzhľadu diela.
Predsedom poroty je profesor Jozef Jankovič, účastník udalostí z novembra ´89. V porote budú sedieť aj ďalší účastníci novembrových udalostí z roku 1989, architekti, výtvarníci a ďalší odborníci.
Umiestnenie Pamätníka 17. novembra na jednom z najväčších námestí v Bratislave schválili bratislavskí mestskí poslanci koncom mája. Iniciatíva za Pamätník demokratickej revolúcie 1989 navrhla umiestniť pamätník na námestí v zmysle pravidiel o umiestňovaní sôch a pamätníkov, ktoré v minulosti schválil bratislavský parlament.
Miesto prvej demonštrácie
Snahy o umiestnenie takéhoto pamätníka vznikli pritom už pred tromi rokmi, keď s týmto podnetom oslovil primátora Milana Ftáčnika Budaj spolu s bývalým disidentom Františkom Mikloškom a predsedom Konfederácie politických väzňov Antonom Srholcom.
Navrhovali vtedy, aby sa pamätník stal súčasťou budúcej revitalizácie námestia. Neskôr rovnaký návrh adresovala primátorovi Ftáčnikovi aj ďalšia skupina aktérov z novembra 1989.
Námestie slobody má podľa Budaja súvis s udalosťami z novembra 1989, keďže práve tu sa konala prvá spontánna protestná demonštrácia študentov. Pripomína tiež, že po úvodnej demonštrácii na Námestí slobody sa protesty presunuli na Námestie SNP, no toto námestie už názvom i pamätníkom pripomína inú významnú udalosť slovenských dejín.
„Ak sú totiž udalosti z novembra 1989 považované za základ našej modernej štátnosti a ak sa k nim viaže štátny sviatok 17. novembra, je namieste mať v Bratislave verejný priestor a pamätník, ktorý bude pripomínať november 1989,“ vysvetlil v minulosti iniciatívu Budaj.
