PETRŽALKA. Smutnou spomienkou na obdobie prvej svetovej vojny je vojenský cintorín v bratislavskej mestskej časti Petržalka.
Nachádza sa vo štvrti Kopčany, na juhozápadnej strane priamo susedí s rakúskou štátnou hranicou. Dostupný je z Kopčianskej ulice, ktorá vyúsťuje na poľnú cestu smerujúcu k Rakúsku, vedúcu popri štátnej hranici a smerujúcu priamo k územiu cintorína.
Vojnový cintorín v Kopčanoch vznikol v roku 1916 ako doplnok vojenského lazaretu, v ktorom sa liečili zväčša ťažko ranení vojaci rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj iní vojaci bojujúcich strán.
Podľa presných záznamov bolo na cintoríne pochovaných 331 vojakov z deviatich európskych národností - 122 Čechov a Slovákov, 53 Maďarov, 43 Rumunov, 51 Juhoslovanov, 16 Rakúšanov, 15 Rusov, 11 Poliakov, 11 Talianov, traja Nemci a šesť neznámych vojakov.
Vyzeral ako parčík
Cintorín nebol sanitárny frontový pri bojovej línii, ale v zázemí. Od svojho založenia až do konca druhej svetovej vojny bol riadne udržiavaný, mal skromnú architektúru, interiér pôsobil svojím vzhľadom ako udržiavaný parčík.
Podľa dochovaných materiálov boli cestičky, ktoré oddeľovali v polkruhu osadené hroby, posypané bielym štrkopieskom. V strede cintorína okolo centrálneho kríža boli umiestnené kamenné lavičky. Výsadby tvorili javory, tuje a jedle. Zo spomínaných drevín sa zachovali iba staré javory. Z prvkov malej architektúry sa nedochovali ani lavičky, ani chodníčky, iba hlavný kríž.
Za socializmu akoby nebol
Po druhej svetovej vojne, najmä po roku 1948 sa starý vojenský cintorín ocitol v hermeticky uzavretej obruči v prísne stráženej pohraničnej zóne. Priestor cintorína akoby prestal oficiálne existovať.
Boli to začiatky jeho zanedbávania a devastácie. Nemožnosť prístupu k úprave cintorína umožnila nekontrolovaný rast náletovej zelene.
V porevolučnom období v rokoch 2007-2009 na základe požiadavky bratislavského mestského investora pamiatkovej obnovy bola spracovaná dokumentácia rekonštrukcie územia a jeho premena na parkovú plochu nadväzujúcu na históriu územia.
Našťastie sa zachoval pôvodný dobový situačný návrh spracovaný v marci 1922 v Prahe. Podľa neho bola plocha cintorína pôvodne rozdelená na päť samostatných sektorov s hrobovými miestami a jedným centrálnym krížom.
V štyroch sektoroch boli hroby vojakov a piaty, v ktorom neboli vojaci pochovaní, bol zrejme rezervný. Tento sektor bol zabraný asi v roku 1939, pred 2. svetovou vojnou a bol tam postavený veľký vojenský dvojpodlažný bunker. Dôležitou súčasťou rekonštrukcie bol návrh zelene v priestore celého cintorína. Z pôvodných výsadieb sa dodnes zachovalo iba niekoľko veľkých a pekných exemplárov javorov. Územiu dominujú pyramidálne topole.
Rekonštrukcia podľa zachovaných plánov
Rekonštrukcia parku prebiehala postupne. Najprv pracovníci odstránili nevhodné a neperspektívne dreviny, potom vybudovali kamenné chodníky, v miestach pôvodných hrobov osadili kríže s menami padlých vojakov presne podľa zachovaných záznamov.
Následne upravili celú plochu umiestnením prvkov drobnej architektúry (lavičky, odpadkové koše) a výsadbou nových hodnotných okrasných druhov drevín i kríkových skupín a založili trávnik.
Lazaretný cintorín v Petržalke je unikátny z hľadiska súčasného stavu. Ministerstvo vnútra SR dalo v roku 2005 na obnovu pohrebiska základný príspevok milión korún.
Kľúčovú časť rekonštrukcie však pokryl bratislavský magistrát, ktorý obnovu zabezpečil do dnešnej podoby. V tomto prípade môžeme hovoriť o rekonštrukcii, ktorá rešpektovala pôvodný pôdorys, ako aj zeleň, uviedol hovorca bratislavského magistrátu Stanislav Ščepán.
Na Slovensku je evidovaných 23.316 vojnových hrobov z prvej svetovej vojny. Na území Slovenskej republiky je celkovo pochovaných 160.000 padlých vojakov, z toho 65.900 vojakov prišlo o život v prvej svetovej vojne.
