BRATISLAVA. Rozdiel viac ako 12 stupňov Celzia môže byť v rámci Bratislavy v jednom čase počas tropického dňa. Upozorňuje na to nová stratégia adaptácie na nepriaznivé dôsledky klímy, ktorou by sa malo na svojom najbližšom zasadnutí zaoberať zastupiteľstvo hlavného mesta.
Cieľom dokumentu, ktorý vznikol v kancelárii hlavnej architektky Ingrid Konrad, je pripraviť Bratislavu na očakávané dôsledky klimatickej zmeny. Okrem iného sa predpokladá zvýšenie výskytu, intenzity a dĺžky vĺn letných horúčav.
Pri Auparku o 12 stupňov teplejšie
Stratégia sa pri návrhu konkrétnych opatrení opiera aj o merania, ktoré prebehli v hlavnom meste ešte v roku 2007.
Ukázali, že počas tropického dňa (16.8.2007) je rozdiel teplôt v rôznych častiach Bratislavy značný. Kým v lužnom lese bola obedňajšia teplota 29,87 stupňa Celzia, pri obchodnom centre Aupark to bolo až 42,06 stupňa Celzia.
Tento rozdiel mohol byť ešte markantnejší, vysvetľuje v materiáli jeho spracovateľka Zuzana Hudeková s tým, že spomenuté nákupné centrum v letných dňoch pozitívne ovplyvňuje susedný Sad Janka Kráľa. Parky s väčšími rozlohami dokážu znižovať teplotu až do vzdialenosti 200 až 500 metrov.
Horúce centrum
Meranie z roku 2007 dáva obraz, ako vyzerá z hľadiska teplôt tropický deň v Bratislave. Nad hladinou rieky Dunaj bolo v daný augustový deň 20,14 stupňa Celzia, v spomenutom lužnom lese 29,87 stupňa Celzia, v dubovo-hrabovom lese v Karlovej Vsi 31,15 stupňa Celzia, v Sade Janka Kráľa 33,09 stupňa Celzia, v bratislavskej zoo 34,21 stupňa Celzia a napríklad v Grasalkovičovej záhrade až 37,10 stupňa.
Inak to vyzeralo v urbanizovanom území. Na Hviezdoslavovom námestí, kde je vysoký podiel zelene, bolo 32,7 stupňa Celzia, na Námestí slobody, kde je stredné zastúpenie prvkov zelene, bolo 35,43 stupňa, na Župnom námestí, kde je už len nízka zeleň, bolo 36,57 stupňa Celzia, na Panenskej ulici v Starom Meste bez zelene 39,94 stupňa Celzia a napríklad pri tuneli Sitina 40,06 stupňa Celzia.
Vlny extrémnych horúčav sú omnoho častejšie a extrémnejšie než v minulosti. Čítajte viac.
Pomôže voda v území a lesy
Rôzne podmienky sú počas horúčav aj v miestach určených na bývanie. Medzi rodinnými domami v Líščom údolí namerali 36,22 stupňa Celzia, medzi rodinnými domami v Starom Meste na Mudroňovej ulici 37,10 stupňa Celzia, na jednom z najzelenších sídlisk v Karlovej Vsi 38,08 stupňa Celzia, na sídlisku v Petržalke, kde je stredné zastúpenie zelene, 38,90 stupňa Celzia a na jednom z najmenej zelených sídlisk Dlhých dieloch - dokonca až 40,32 stupňa Celzia.
Je veľmi dôležité, aby sa opatrenia na zmiernenie klímy opierali o vedecký výskum a efektívne a overené riešenia, uviedla pre TASR architektka, aktivistka a poslankyňa Petržalky Elena Pätoprstá.
Je presvedčená, že prijatím adaptačnej stratégie sa Bratislava pripojí k ostatným európskym mestám, ktoré berú vážne možné straty a riziká vyplývajúce z klimatických zmien.
Adaptačná stratégia ponúka do budúcnosti paletu opatrení. Za hlavné Pätoprstá považuje najmä opatrenia na zadržanie vody na území hlavného mesta a jej využitie pre zeleň, rozšírenie vodných plôch, zastavenie straty biodiverzity, rozširovanie bezzásahových lesných území, ktoré majú najvyššiu vodozádržnú schopnosť a najnižšiu teplotu v čase horúčav.
