Stovky rodín v Bratislave dostanú náhradné bývanie. Lokalita, kde majú stavať byty, patrí do zoznamu enviromentálnych záťaží.
BRATISLAVA. Roky bývali v centre hlavného mesta, teraz by sa mali presťahovať do areálu Matador v Petržalke. Práve v tejto priemyselnej časti plánuje mesto spolu so súkromným investorom projekt nájomných bytov. Presunúť do nich chce ľudí z reštituovaných domov. Tí však upozorňujú na znečistenie lokality.
Od mesta žiadajú, aby vplyvy na životné prostredie, takzvanú EIU, urobil nezávislý znalec. Chcú, aby náhradné byty stavalo mesto inde.
Vedenie mesta tvrdí, že na to zatiaľ nemá dôvod, odvoláva sa na to, že projekt vzali na vedomie aj mestskí poslanci.
Skoro tristo bytov
V areáli bývalého podniku Matador, na pozemku, ktorý je ohraničený z troch strán priemyselnými objektmi, administratívnymi budovami a skladmi chce stavať náhradné nájomné byty spoločnosť PGA.
Projekt s 272 bytmi ponúkli mestu, vraví Stanislav Ščepán, bratislavský hovorca.
„Bratislava bude v postavení kupujúceho, náhradné nájomné byty kúpi od investora po ich zrealizovaní a kolaudácii.“
Celú výstavbu má platiť investor. Mesto bude potom byty kupovať, pričom ich cena bude podľa Ščepána vychádzať z výšky dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorú stanovuje zákon.
Samospráva za finančnej účasti štátu je totiž povinná postaviť do konca roku 2016 pre ľudí z reštituovaných domov nájomné byty.
Mesto: Ministerstvo rešpektujeme
„Nepožadujeme toho veľa, len nech to nie je v lokalite Matador,“ žiadali poslancov a primátora ľudia z reštituovaných bytov na poslednom predprázdninovom zastupiteľstve. Upozorňovali na geologický prieskum, EIU by mal podľa nich robiť nezávislý znalec.
Primátor Milan Ftáčnik (nezávislý s podporou Smeru) verejne sľúbil, že ak budú pozemky pre zaťaženie pôdy spochybnené, preveria ich u nezávislých.
Hovorca mesta Ščepán však vraví, že zatiaľ na to nemajú dôvod. „Povoľovací proces náhradných bytov a aj podkladov pre EIA si zabezpečuje investor.“
Dodáva, že proces EIA sa riadi osobitným zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zastrešuje ho ministerstvo životného prostredia. „Mesto nemá dôvod posudzovanie ministerstva nerešpektovať.“
Chemická oblasť
Občianske združenie Právo na bývanie, ktoré pomáha nájomníkom bývajúcim v reštituovaných a privatizovaných domoch vyriešiť ich bytovú otázku, sa snaží získať čo najviac informácii o území.
„Z internetových enviromentálnych portálov máme vedomosť o tom, že by mohlo ísť o územie, ktoré je ekologicky kontaminované, keďže tam bola desiatky rokov umiestnená výroba takzvanej ťažkej chémie,“ hovorí Kristián Straka, zakladateľ občianskeho združenia.
Združenie chce dokázať, že ide o územie, kde by sa vzhľadom na zamorenie nemali stavať byty. Pripomínajú aj silný požiar chemikálií v roku 2006.
Bývalý areál Matadoru eviduje ministerstvo životného prostredia v zozname environmentálnych záťaží, je tiež v zozname lokalít odporúčaných na monitorovanie.
Zmena územného plánu
Pozemok, kde chce PGA stavať, nie je mestský, patrí investorovi. Ftáčnik povedal, že aby sa projekt stihol v termínoch, mal by získať územné rozhodnutie v lete.
Katarína Macenková z kancelárie petržalského starostu Vladimíra Bajana hovorí, že mestská časť v súvislosti s výstavbou nájomných bytov v areáli Matador neeviduje žiadne konanie.
„Eviduje len žiadosť o vyjadrenie k dokumentácii pre územné rozhodnutie stavieb Nájomné byty areál Matador stavby 1 až 5, vyjadrenie momentálne spracúvame.“
Firma PGA chce v priemyselnom areáli stavať už dlho. Potrebovala však zmeniť územný plán, dnes už pozemky nemajú priemyselnú funkciu, ale ide o zmiešané územie bývania občianskej vybavenosti.
Bratislava nevie, koľko bytov má stavať
Hlavné mesto neeviduje počet ľudí, ktorí bývajú v reštituovaných domov.
BRATISLAVA. Hlavné mesto dostalo takmer osemsto žiadostí o náhradný byt, nárok naň priznala Bratislava zatiaľ v 520 prípadoch. Koľko ľudí sa však bude musieť z bytov v reštituovaných domov presne vysťahovať, mesto nevie.
Hovorca mesta Stanislav Ščepán totiž vysvetľuje, že magistrát neeviduje celkový počet obyvateľov v reštituovaných bytoch, ale celkový počet domácností. „Požiadať o bytovú náhradu pritom mohol iba nájomca bytu, no spoločnú domácnosť s ním môžu tvoriť aj iné osoby.“
Mesto odhaduje, že bude pre týchto ľudí potrebovať 580 bytov. Ščepán dodáva, že hoci mesto nepozná počet obyvateľov, ktorí žijú reštituovaných bytoch, predpokladá, že budú potrebovať nájomné byty pre asi 1500 ľudí.
Postaviť ich musia za finančnej účasti štátu do konca roku 2016.
Iné lokality neznáme
Občianske združenie Právo na bývanie, ktoré pomáha nájomníkom bývajúcim v reštituovaných a privatizovaných domoch, má iné čísla. „Náhradné bývanie by sa malo týkať asi tisíc domácností, predpokladáme, že počet dotknutých osôb je okolo tritisíc,“ hovorí Kristián Straka, zakladateľ združenia. „Nie všetci žiadatelia o náhradný byt sú naši členovia, takže pri štatistikách vychádzame z údajov štátnej správy a samospráv. Združenie zastrešuje 86 percent dotknutých nájomníkov.“
Právo na bývanie urobilo prieskum medzi svojimi členmi a až 95 z nich nesúhlasí s výstavbou nájomných bytov v areáli Matadoru v Petržalke, ktoré plánuje súkromný investor s mestom. Hoci vedenie mesta so združením pravidelne komunikuje, o lokalite vraj spolu nehovorili.
„Boli sme postavení pred hotovú vec. Na našej poslednej schôdzi začiatkom júna informoval primátor aj o iných lokalitách,“ dodáva Straka.
Iné miesta pre nájomné byty Ščepán zatiaľ konkretizovať nechcel. Hovorí však, že mesto má vytypované aj ďalšie pozemky. „Ktoré z nich sa nakoniec použijú však zatiaľ nie je určené.“
Dlhoročný problém
Straka pripomína, že ide už o viac než dvadsaťročný problém a o diskrimináciu ľudí v reštituovaných domoch voči ostatným. „Za umelo vytvorených podmienok mohli odkúpiť po roku 1993 byty, v ktorých bývali za symbolické ceny. Nájomníci bývajúci v reštituovaných domoch túto možnosť nemali a dodnes márne za to žiadajú primeranú náhradu.“
Podstatou problému podľa Straku je, že štát odmietol spravodlivo riešiť dopady svojho konania. „Prenajímal občanom byty, ako keby boli jeho vlastné a potom ich jednoducho vrátil a zároveň ostatným občanom ich byty financované z verejných zdrojov de facto rozdal.“
Nájomné byty teda podľa združenia nie sú primeranou náhradou za krivdy, ktoré štát spôsobil. Združenie pri tvorbe zákona, ktorý mal problém nájomcov a vlastníkov reštituovaných bytov vyriešiť, navrhovalo preto okrem výstavby nájomných bytov aj alternatívu finančnej náhrady pre nájomcov. Odvodená mala byť od veľkosti vypratávaného bytu. „Štát našu ponuku neprijal, hoci riešenie mohlo byť okamžité, súhlasilo s ním vyše deväťdesiat percent dotknutých nájomcov. Bolo pre štát lacnejšie ako sú plánované celkové náklady na výstavbu bytov,“ dodáva Straka.
Nájomcovia podali na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu už dve hromadné žaloby na Slovenskú republiku.
Lucia Tkáčiková
