BRATISLAVA. Keď ho v roku 2002 po dlhom vybavovaní osádzali v historickom centre Bratislavy, pamiatkari ho označovali za nevhodný zo spoločensko-ideového hľadiska. Nakoniec reliéf dostal miesto na dlažbe, skončil na chodníku na Hurbanovom námestí neďaleko Michalskej brány. Teraz po ňom ostala len diera.
Bronzový reliéf venovaný pamiatke takzvanej prvej bratislavskej bosorky Agathy Toott Borlobaschinovej zmizol. Magistrát a ani spoločnosť Uroboros, ktorá jeho osadenie iniciovala, nevedia kam a ani kedy. Mesto tvrdí, že nemalo povinnosť dielo spravovať.
Lietanie na metle
Bratislavská "bosorka"
- vlastným menom Agatha Tott Borlobaschinová;
- upálil ju kat pri Michalskej bráne v roku 1602;
- dôvodom bolo obcovanie s diablom, lietanie na metle, oslepenie ženy - Aghata sa k tomu na mučidlách priznala;
- udala ju manželka mäsiara, tvrdila, že je bosorka a vrahyňa.
Foto: http://fotografiedb.wordpress.com/
Reliéf odkazoval na Agathu Toott Borlobaschinovú, ktorú pri Michalskej bráne upálili 24. mája 1602. Na mieste upálenia ho osadiť nepovolili, aspoň na dlažbe mal však pripomínať nebezpečenstvo náboženského fanatizmu. Agatha sa na mučidlách priznala k obcovaniu s diablom i lietaniu na metle na čarodejnícky sabat, obvinili ju aj z oslepenia ženy zašitím očí ropuchy.
Bronzový asi 70 centimetrov dlhý reliéf venovaný nešťastnej Agathe vytvorila akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová. Kedy z dlažby zmizol, nie je jasné.
Zmizla aj zmluva
Daniela Rodinová, vedúca referátu mediálnej komunikácie mesta, povedala, že o strate reliéfu informoval magistrát predseda spoločnosti Uroboros. „Obrátil sa na Generálneho investora Bratislavy a informoval ich o tejto skutočnosti. Pamätnú tabuľu, reliéf však GIB nemal v správe, ani ju neosadzoval.“
Rodinová dodáva, že ani oddelenie správy komunikácii magistrátu ako správca
komunikácie o pamätnom reliéfe nič nevie.
„Podľa zistených skutočností, odborné útvary a inštitúcie magistrátu nemajú vedomosť o tom, že by Občianske združenie Spoločnosť Uroboros podpísalo s hlavným mestom darovaciu zmluvu, z ktorej by vyplývala povinnosť správy reliéfu.“
Magistrát vraj nemal dôvod dielo odstrániť. Keď ho v roku 2002 osádzali, tlačová agentúra Sita akciu zaznamenala a napísala „Mestu reliéf venovalo občianske združenie Spoločnosť Uroboros.“
Zberači či meniči dlažieb
Reliéf sa nedostal ani do súpisu sôch a reliéfov v Bratislave, ktorý urobili kunsthistorici Sabina Jankovičová a Roman Popelár. Popelár vraví, že tam nie je pre to, lebo v čase finalizácie knihy na dlažbe nebol. „Zrejme padol za obeť niektorej z výmen dlažby v priebehu rokov podobne ako niekoľko reliéfov z okolia Hlavného námestia osadených do dlažby krátko po roku 2000.“
Kunsthistorik si nemyslí, že by ho vyrezali a odviezli do zberu. „Táto lokalita je dobre pokrytá kamerovým systémom. Z centra mesta je každoročne odstránených alebo premiestnených niekoľko sôch a reliéfov. Niektoré dočasne, iné sa tam už nevrátia.“
Sochy však končia aj v zbere, z centra mesta od národného múzea ukradli napríklad bronzová socha Dievčatka s motýľom. Objavili ju rozpílenú v zberných surovinách.
